DENNÍK NEZAUJÍMAVEJ L.
10. května 2012 v 17:55 | Želpi
To bol dneska deň :D Prvá hodina, litika, očakávan písomka sa nekonala :D Potom deják, budeme písať písomku, to ma nepotešilo, pretože nič z dejáku neviem :(Na matike ma moja spolusediaca presvdčovala o tom, že mám zlý výsledok a nakoniec ona bola tá sprostá :D No a potom som prišla na to, akých máme dementných chalanov. Julča bola pri tabuli a oni nie aby jej čumeli na zadok, oni sa o príklady starajú :D :D :D Ja viem, čo si to ja za veci všímam, no zrejme bude pravda, že chalani sú vo vývoji pár rokov do zadu. :D Na Geoške si už ani nepamätám čo sme robili, no ruština ma zabila :D Išli sme vonku an futbal a celý čas som počúvala našu učiteľku, že ona by neprežila, keby po nej tréner tak vrieskal :D A vlastne veď aj on apo nás občas vrieska a občas nás chce aj zakopať pod školu :D To nie je z mojej hlavy, to ona povedala. Ozaj, ale teraz vážne, dnes som si bola zháňať robotu. Nechodil nikto z vás roznášať letáky ? Dobre, je mi jasné, že vás to nezaujíma, tak si radšej prečítajte poviedku.

Rozhodne som oľutovala, že som si nevzala aj nejakú bundu, bolo len 10, no mne bola hrozná zima. Zrejme si to všimol, pretože v parku som sa už triasla ako osika.
" Je ti zima ? "
" Niiieee, totototo je v pohode. " snažila som sa znieť čo najistejšie, no zuby sa mi triasli, čo bolo aj dosť počuť. Keďže on bol tiež iba v košeli, nemal mi čo ponúknuť a tak sa ku mne približoval až tak, že nakoniec ma chytil okolo pásu a ďalej sa dá povedať, že sme kráčali v objatí, trošku zvláštnom, ale objatí.
1. května 2012 v 19:49 | Želpi
No, som si vedomá toho, že poviedka tu už nebola veky vekov, al eodpusťte. Každopádne pridávam link na minulú časť, lebo som si istá, že ste zabudli čo tam bolo :D Ja idem ďalej makať na poviedke, potom musím vyhodnotiť Hot or Not, POTM a bolo by na čase, zistiť ako sa používa PS. Už dlhšie tu nebola Fashion Inspiration, takže ja mám program nabitý, no buďte si istý, že ani jedna vec z toho tu nebude dnes :D :D :D Ozaj, ako ste prežili dnešný Sviatok práce ? Ja prácou, teda takou no :D Čistila som Rikimu jeho domček a kúpala ho, takže som bola mokrá od hora dole :D Julča už vie svoje :D No a ja už pôjdem, ešte sa musím ísť osprchovať, takže želám príjemné čítanie. PS: Link nájdete pod poviedkou.
Pokiaľ sa mne hlavou preháňali myšlienky typu a čo ďalej, Matej ma miestami rušil v rozmýšľaní a šepkal mi do ucha.
" Všimla si si, že okrem nás tu sú iba decká ako šiestaci a podobne ? "
" Všimla, no čo už. "
O pár minút sme začali bojovať o operadlo na mojej pravej strane. Chcela som tam mať ruku aj ja, aj on. Kým sme zvádzali boj, upozornilo nás pár 30 ročných žien. To boli asi jediné osoby, ktoré tu boli plnoleté.
Matej sa po ich pripomienkach na mňa usmial a po tichu zo seba vydal :
" Mám návrh ... "
17. dubna 2012 v 20:19 | Želpi
No, od soboty by už bolo na čase niečo pridať. V nedeľu som tu bola, obiehala, v pondelok som asi na Pc nebola a včera len tak na rýchlo. Dôvodom sú hlavne tie písomky o ktorých som vám písala. A čo to vlastne pridávam ? Poviedku, no naposledny tu bola minulý týždeň a celá je pre moje Aff, ktoé so mnou ešte majú strpenie. Vaše blogy som za tieto tri dni obiehala, no nekomentovala som, aj približne viem, o čom sú články, no idem sa pustiť do toho znovu. Takže čiatatelia, čítajte ! :D Inač ľudia, zajtra čakajte menší oznam. Takže večerný program mám vybavený - obiehanie AFF a potom, ak sa mi ešte bude chcieť možno napíšem ďalšiu kapitolu tejto poviedky.
"Ok, čo by si povedala na kino ? "
" Môže byť, ale čo dávajú ? "
" Poďme zistiť ." dopovedal a usmial sa. Chvíľu som na neho ešte nemo zízala a potom som si uvedomila, že vlastne čumím do blba, pretože on sa pomaličky otáča. To je zlé, to je fakt zlé, dúfam, že ma nevezme na horor, nenávidím horory, ako potom pôjdem domov ? Ticho som kráčala za ním, a myslela som na to, či si mám lístok zacvakať sama, alebo to urobí on. Veď by mi to malo byť jedno, som s ním von, musím byť šťastná, 3, 4 eurá predsa obetujem. Aké obetujem ? ostatné baby školy by si ho rezervovali na celý týždeň a boli by ochotné dať zaňho milióny. Prišli sme k pultu a Matej sa na mňa milo usmial.
13. dubna 2012 v 20:31 | Želpi
No, ak mám byť úprimná, moc sa mi nechcelo nič pridávať, ale už dlho som tu nebola a viem, že vám už pekne leziem na narvy, že nič normálne nepridávam, ale dočkáte sa. Nebuďte netrpezliví, nakoniec to všetko hodím na vás :D Nevadí, dnes je piatok ľudkovia piatok, do teraz tu bola kamoška a tak som sa až teraz dostala na net. Tak som rozmýšľala, podarovať niekomu túto kapitolu a napadla ma Annie*, ktorú momentálne bolí brucho, takže dvojčátko, aby si trošku prestala myslieť na bolesti, prečítaj si niečo :D Nebude to nič moc, no dúfam, že poteší :) A ešte, táto časť je o čosi kratšia.
"Halooo ?" zhrabla som mobil zo stola a stlačila zelené tlačidlo.
" Ahoj, tu je Matej, tak čo o koľkej môžem prísť po teba ? " ten chalan znel perfektne sebaisto.
" Neviem, čo povieš, na to, že sa stretneme o 7 pri cukrárni ? "
" Radšej pri kine... "
"OK, tak pri kine o 7, teším sa."
" Ja viac, ahoj "
"BYE."
Čo znamenalo to "ja viac" ? Ako som to mala pochopiť ? Podobné otázky som si kládla ešte pol hodinu a až potom som zistila, že je 18:07 . Okamžite som volala Laure, nech nabehne ku mne a je mi jedno, či maľuje dom, alebo stavia kurník.
Jej odpoveď bola : " Jasné už idem a môžeš si byť istá, že nestaviam kurník, ani nemaľujem dom. "
" To som rada. "
Keď prišla k nám, začala som vrieskať a ona na mňa pozerala ako na blázna. Nakoniec som zo seba ale dostala : " Idem, idem von s Matejom!!!"
" To je perfektné ..."
11. dubna 2012 v 19:52 | Želpi
Najprv sa chcem poďakovať Julči za obrázok, ktory robila u mňa doma a na mojom počítači, pretože ja som mizerná grafička :D Úprimne to nepovedala, ale ja to viem :D Julča, ľubim ťa :D takže aj túto poviedku jej venujem pretože dnes mala krásne hlášky, ach jaj :D Viete, jedna spolužiačka ma na náboženstve obliala s magi (nábožko máme v jedálni), takže som celý deň smrdela za magi :D No a Julča bola somnou často, takže jej z toho hrablo :D Nie, nie, to je len taká moja teória. No aj ja som dnes na celú triedu pri čítani témy zahlásila že "Ehhhehhe". No viete, pomýlila som sa a bol to taký divný zvuk, veď skúste prečítať kalorimeter rýchlo, keď neviete povedať r. To sa jednoducho nedá :D Tento text ste zrejme nepochopili, ale je to vlastne súhrn toho, čo sa dnes stalo. Jednoducho pecka deň :D Ale k poviedke, chcela by som ju pridávať aspoň každý druhý deň, teda ak o ňu bude záujem, lebo ak nebude veľká odozva k tejto časti, asi končím a ak ma potešíte alebo skritizujete, tak dam v najbližších dňoch ďalšiu. No už dosť, lebo som sa nejako rozpísala a ak si nepamätáte, čo bolo v minulej časti, nájdete to
TU !
Wooow, môj najmilší denníček, môj svet zružovel. Hádaj, kto stál pred dverami ? Lukáš ? NIE !!! Bol tam on ! Bol tam MATEJ !!!!!!!!!!!!!!!!!!! Asi budem kričať. V rukách držal Little, ktorá sa pokojne nechala niesť a hladkať až pred náš dom :) Bolo to úžasné, tie jeho oči, úsmev, vlasy aaaaaa. Ja ho jednoducho zbožňujem :) Zišla som po schodoch a vydala zo seba : "Ahoj" opatrne som zobrala Little do rúk a čakala čo bude ďalej.
"Ahoj" povedal a bolo ticho.
23. března 2012 v 11:31 | Želpi
Táto časť nie je veľmi dlhá, a ani dosť zaujímavá, ale pokračovanie bude lepšie :) Takže čakám kritiku a želám príjemné čítanie.

V podstate sa nič nové nestalo, Matej stále nereagoval a celkovo sa zhoršila škola. Nabehli sme zas a znovu do školského systému, ktorý mi nebol po vôli. Keď sa teraz, na konci septembra pozriete na môj zošit z matiky, či sloviny, budete si myslieť, že je to slabšie vydanie nejakého príbehu na pokračovanie. V škole som sa lepšie spoznala so spolužiačkami a je tam pár super báb. Napríklad Majka a Paťa sú celkom v pohode. Máme podobné záujmy a chceme sa dostať do školskej tanečnej skupiny. Konkurz dopadol celkom dobre, až na pár protivných pohľadov našej Dianky. Výsledky sa však dostavili a zrejme ju presvedčila telocvikárka, ktorej sa moja 2 minútová choreografia zjavne páčila . Je pravda, že som toho dosť pokašľaľa. Nepodarila sa mi roznožka a jedno sauto. Viem, nepovedal by si na mňa, že niečo také viem, ale gymnastika o 1. po 6. ročníka mi dala aspoň niečo. Mojou choreografkou bola Laura, ktorá ak by si mala vymyslieť tanec, tak by vyzeral ako Labutie Jazero :D Aj tak ju milujem :D Pri vymýšľaní tanca sme si užili kopu zábavy. Veď len tie jej "baleťácke" postoje :D Ja už ale idem, o chvíľu začína nejaký zaujímavý blond film :D (teda aspoň podľa reklamy je zaujímavý :D ) Laura a Little už sedia dole v obývačke a vyžierajú popcorn. Mamina dnes išla von s kolegyňami, takže máme voľno :D
10. února 2012 v 21:20 | Želpi
Pripomenieme si , čo sa stalo v minulej časti: Lea bola po prvý krát vškole, spoznala krásneho chalana Mateja a odpornú Dianu, pokračovanie pod obrázkom.

Ako som hovorila, mama ma prinútila obliecť si tú hroznú košeľu. Po 30 minutovej hádke a vyjadrovaní názorov som dospela k tomu, že bude lepšie zavrieť sa do izby a tváriť sa že je mi to jedno. Po 15 minútach tam ale prikvitla mama a tvárila sa, že sa nič nestalo. Tú košeľu si ale budem musieť obliecť aj tak, nemám inú možnosť a ani náladu na hádky. Samozrejme sa v nej nemôžem v škole ukázať, pretože nechcem zbytočne upútať pozornosť. Potrebovala to radu módneho znalca. Aj keď ja som väčšinou tá, ktorá sleduje módne trendy, ale len Laura vie z obyčajných vecí zo sekáču vykúzliť božský outfit. Teda, čo človek neurobí pre krásu ? Po 20 minútovom telefonáte sme sa dohodli na schôdzku pri moste. Samozrejme hlavná téma našej prechádzky bola moja košeľa, ktorú som samozrejme nedoniesla. Teda vylúčili sme možnosť niečoho perfektného a dohodli sa, že sa stretneme ráno o 15 minút skôr, s tým, že cestou do školy sa u Lauri náhodne zastavíme, aby sme moju "krásu" nepokazili. Jednoducho v reči normálnych ľudí sa u Lauri prezlečiem do vecí, ktoré budem mať v taške. Aj keď som totálne nedoladená, do tašky si šupnem modré tričko so Snoopym. Nie je nijako výnimočné, ale je 100 % krajšie ako tá košeľa, možno by som si tam mala hodiť aj čierne rifle, lebo v nohaviciach, ktoré mám ku krásnej košieľke sa asi roztopím.
9. ledna 2012 v 17:26 | Želpi
Nooo, bublinky, sľúbila som vám poviedku už na nedeľu, ale včera som nejako nemala čas a tak vám ju sem dám dnes :) Bude to krátke, lebo sa mi ešte treba učiť na zajtra :D Ale už k poviedke, ktorá začína pod obrázkom :
Milí denníček, som 14 ročná deviatačka s hnedými vlasmi, hroznými nohami a ak ešte nestačilo, tak menom Lea, o ktorom každý hovorí, že je krásne :( Žijem v malom mestečku, v ktorom je naozaj len pár normálnych živočíchov :D A to : 1. Moja BFF - Laura ( je blonďavá )
2. Moja mačka - Little
3. Kamoš, ktorý rád pomôže - Lukáš
4. Nádherný chalan zo školy - Matej
A ak by som mala začať s počtom nenormálnych a strelených ľudí, tak by som začala pri Diane - krásavici školy a skončila pri mojej "novodobej" matke. Takže začneme. Cez toto leto som sa prisťahovala do už spomenutého malého mestečka, kde som si v susedstve hneď našla najlepšiu kamošku Lauru a pokračovala to celkom vtipným a milým kamošom Lukášom.
6. ledna 2012 v 22:42 | Želpi
Noooo, Bublinečky, tento oznam sa týka poviedky. Chcela by som jednu písať a napadlo ma, že by to mohlo byť o nejakom dievčati deviatačke :) Zrejme by to bolo niečo z jej života a tak, nechcem písať nič také, že o mne, alebo o nejakých postavách zo seriálov. O mne je tu Želpi Diary a o postavách zo seriálov si na nete nájdete koooopu poviedok :) A prvú časť by som chcela dať už túto nedeľu ... Len neviem, či mi to víde, lebo by bolo na čase začať sa učiť do školy a opravovať známky, lebo od 16.1 ideme na lyžiarák, ale o tom, potom :D No decká môže byť ? Ja to sem len dávam, aby ste neboli vyhúkaný, keď sem niečo pribudne (alebo nepribudene) :D