close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
POZASTAVUJEM BLOG NA DOBU NEURČITÚ

DENNÍK NEZAUJÍMAVEJ L.

Denník nezaujímavej L - 18.kapitola

31. října 2012 v 17:28 | J.
Dobre no, ak ste ešte nestihli prečítať môj včerajší monológ, tak to urobte, teda dozviete sa prečo je táto poviedka prednastavená, ale vlastne prečo ju prednastavujem? Nie dosť, momentálne mi čas ukazuje 0:00 a ja som si už stihla niečo želať, dúfam, že sa mi to splní :D Prejdime k veci, lebo k aktuálnemu času je dúfam jasné prečo meliem takto od veci. Práve som dopísala 18.kapitolu a tak prosím vás nečakajte veľké zázraky keďže je veľmi veľa hodín na moje písanie :D Ešte oznamujem, že GTY som už nestihla prepísať a ani to nemám v pláne robiť, idem spať! Do piatku času dosť, teda dúfam :D Ako inak, zajtra by sa trebalo ísť ukázať k mojej krstnej, keďže bratranka som nevidela už dva mesiace kvôli škole a v štvrtok ide opäť preč. Akože nemôžem povedať, že by som sa sťažovala, len by sa proste hodilo ho ísť pozdraviť, keďže naposledny sedel u nás v obývačke, ja hore v izbe a ani sprosté "ahoj" som mu neprišla povedať, no ale kto mal vedieť, že je tu, keď zvyčajne ho počuť ako sa mi rúti do izby a vyhadzuje ma podotýkam z môjho notebooku. Dobre, mala som to vedieť, keďže moja mater mi týždeň neobíjala nič iné o hlavu, iba to, že príde Peťo, ale ja mám aj iné povinnosti ako si pamätať toto. Je mi jasné, že teraz sa nevykresľujem v práve najkrajšom svetle, keď zabúdam na vlastnú rodinu, no ja a on sa vieme akurát tak dobre pohádať :D Ale tie hádky sú vtipné :D Nie, ja končín, užite si časť, je podstatne dlhšia ako ostatné a ospravedlňte všetko čo je v nej napísané, chápete, nepíšem o polnoci často :D
Z minulej časti: "Hej pokoj dievčatá, nepobite sa tu." postavil sa medzi nás Lukáš.
"Viete čo? Mám vás plné zuby, akoby nestačilo, že poriadne neviem chodiť od strachu ako zareaguje, vy moji najlepší," (poznámka: pri slove najlepší som prstami do vzduchu naznačila úvodzovky), "priatelia ma ešte tak krásne podporujete a pokúšate sa o to, aby som na to myslela ešte viac. Naozaj vás to baví? Nemáte nič iné na práci, iba do mňa rýpať?" naozaj nahnevaná som sa od nich otočila a odpochodovala do školy sama.

Možno som to prehnala, nemala som byť až taká zlá, musím ich nájsť a ospravedlniť.
"Ahoj Lea." pretrhol ma z myšlienok známy hlas z druhej strany chodby. Tak a je to tu, dnes by som mu mala povedať čo si myslím.
"Ahoj." odzdravila som mu, keď prišiel až ku mne, "Vieš, chcela by som ti povedať, že..."
"Matej tu si, poď, hľadáme ťa, o chvíľu máme hodinu." odtiahol ho jeden z jeho spolužiakov. Super, veď už som si zvykla, že keď niečo chcem povedať, tak mi niekto zavrie hubu...

Denník nezaujímavej L. - 17.kapitola

30. září 2012 v 18:54 | J.
Áno, plne s vami súhlasím, že táto poviedka tu nebola už pekne dlho, ale nemala som napísané ani ň a ani sa mi nechcelo :D No nejako som sa k tomu dokopala a tramtadadá, poviedka je na svete :D Nie je to nič moc, ale dúfam, že aspoň trochu poteší. Ja momentálne protestujem proti mojim rodičom! Sa zjavne všetkým ľuďom na tejto planéte nepáči čo hovorím, čo píšem a čo si myslím, ale úprimne? Srdce mi to netrhá, hlava ma z toho nebolí, kľudne to robte aj naďalej, mne to nevadí... Ja sa lúčim, budem sedieť na nete, ale idem sa pozrieť do kníh, už hodinu je u nás návšteva, takže ja sa lúčim :D (Pattie, mám pre teba layout, pridám ho až zajtra ešte dorábam popisky. Viem, že som ti ho sľúbila do konca tohto týždňa, ale ja som totálne nestíhala, tak dúfam, že sa nehneváš).
Z minulej časti: "Vidím to, vidím na tebe, ako sa usmievaš, vidím, ako sa pozeráš na svet a viem, že sa mi páčiš, preto sa musím páčiť aj ja tebe. Bol by hriech, keby to tak nebolo. A potom, vidím ako sa na mňa pozeráš a ..." začal sa na mňa usmievať.
"Buď už ticho," buchla som ho do ramena, "nefandí si nejako veľmi tento futbalový kapitán?"
"Dúfam, že nie." a opäť bol tak blízko, opäť som cítila jeho dych.
"Prepáč, ja, ja ..." postavila som sa a odbehla, nechala som ho tam len tak sedieť, zdrhla som mu rovno spred ksichtu. Ani neviem či mi viac vadilo, že by som ho pobozkala, alebo, že som ho nepobozkala. Neviem čo chcem a to naozaj...

"Ahoj, tak čo?" vrhla sa mi okolo krku šťastná a vysmiata Laura.
"Laura, máš až veľmi dobrú náladu a ja by som ťa mohla nakaziť chorobou zvanou sprostosť!" odtiahla som ju od seba a kusla si do svojej čokoládovej tyčinky.
"Ale, ale slečinka," vtlačila ma Laura dnu a zabuchla za sebou dvere, "chceš mi povedať, že ešte nie som nakazená sprostosťou? Tak teraz si ma fakt urazila."
"Laura choď domov." otočila som sa a smerovala k schodom na cestu do svojej izby, samozrejme, že Laura sa so svojou šikovnosťou vždy dostane všade skôr.
"Kam to posielaš svoju najlepšiu priateľku bez vysvetlenie tvojej deptajúcej nálady?" skočila na prvý schod.
"Som hlúpa." obišla ju a snažila sa pokračovať ďalej v mojej ceste.
"To si, ale môžeš mi vysvetliť čo sa stalo s Matejom?" opäť bola predo mnou.
"Teba to naozaj baví?"
"Hej." výsmešne sa na mňa usmiala.
"Tak poď." potiahla som ju za ruku a ťahala ju do svojej izby...

Denník nezaujímavej L - 16.kapitola

15. září 2012 v 9:00 | J.
Hi mrkvy, ako sa máte? Pridávam poviedku, hlavne na NikushQine želanie. Pravdepodobne chcela EAY, ale dúfam, že ju aj táto poviedka poteší. Už dlho tu nebola a bolo by na čase ju sem pridať, EAY vám sem pridám zajtra, alebo možno ešte dnes večer. Zrejme ale až niekedy po dvadsiatej... Tak čo, ako sa máte po druhom školskom týždni (pre mňa prvom)? Je to ešte celkom v pohode, no nechcem sa dočkať vstupných previerok a všetkého toho podobného. Viete, čo, ja končím, neviem čo povedať a tak trepem somariny.
PS: Ozaj, pozerali ste včera The X Factor? Ja hej, ale asi iba do polnoci, potom sa mojej šikovnosti podarilo zaspať :D
Z minulej časti : "Diana spamätaj sa !" pustil sa do nej Matej a ja som vedela, že to nedopadne dobre, "Skončil som s tebou, a to úplne. Poď Lea, pôjdeme preč, lebo sa mi nepáči prítomnosť niektorých ľudí. Odtiahol ma von s parku a kráčali sme smerom k neďalekej rieke, celý čas bolo ticho, ja som netušila čo povedať a jemu tiež nebolo dvakrát do reči." Sadli sme si na breh a ja som to ticho už nezniesla.

"Uvedomuješ si, čo si pred chvíľou urobil ?" opatrne som sa opýtala.
"No pomaličky mi to dochádza." zasmial sa.
"Matej, ty si ju poslal k vode. Povedal si jej dosť škaredé veci a zastal si sa ma! Nechal si svoj vzťah s ňou, kvôli jednému bozku so mnou, kričať si mal na mňa, nie na ňu."
"Ešte raz ti opakujem, že ja som sa s ňou nerozišiel ani dnes a ani včera. A čo sa týka toho bozku, tak by nemusel byť jediný." dopovedal a opäť sa ocitol pri mojich perách.
"Nie, nerob to, lebo to budeš ľutovať a ja tiež." odtiahla som sa, "Neviem prečo to robíš, ale určite to nie je kvôli mne. O čo ti ide ?"

Denník nazaujímavej L - 15. kapitola

3. září 2012 v 10:55 | J.
- PREDNASTAVENÝ -
Dnes ešte zrejme sedím doma, no v prípade že som lenivá som vám prednastavila poviedku. Bolo by na čase ju pridať, ja viem, ale aj lenivý ľudia musia byť :D Začala som písať už tretiu poviedku a približne o čom bude sa dozviete TADY . Prosím vás, dajte mi vedieť, či sa ju oplatí písať a bude ju niekto čítať, alebo sa na to mám vykašľať. Takže ja sa lúčim a HOPE YOU LIKE IT :)
Z minulej časti : "Si normálna ? Matej sa ti ide ospravedlniť a ty budeš mať na sebe rifle a mikinu ?" neodpustili si udivený tón Laura.
"A ? Nie je to jedno, pre mňa, za mňa tam pôjdem aj v pyžame."
"Rob čo chceš, ja odchádzam. Podľa mňa si chorá a ja sa nechcem nakaziť."
"Si sprostá !" hodila som po nej vankúš a Laura vybehla z izby, asi išla naozaj preč. Tak fajn, je 19:15, oblečiem sa a ešte možno pozriem telku. A tak aj bolo, naozaj som si obliekla rifle, k tomu červenú mikinu cez hlavu a vlasy zviazala do konského chvosta. Potom som to už iba ukončila riasenkou a balzamom na pery. Na 5 minút som si ľahla pred telku, kde som aj zaspala a prebral ma iba zvuk nášho zvončeka.

Denník nezaujímavej L - 14.kapitola

22. srpna 2012 v 21:34 | Želpi
Pridávam vám poviedku, neviem, čo by som vám mala k nej povedať, lebo ako som písala v predchádzajúcom článku, netuším ako ďalej :( Asi iba toľko, že táto časť je jedna z tých dlhších a dúfam, že sa vám bude páčiť :) Zajtra mám tréning a potom sa tu možno ukážem, ešte neviem. Užite si jednoducho poviedku a ja idem zrejme písať ďalšie časti, alebo spať, neviem. Tajne som dúfala, že tieto prázdniny budú iné, ale nie, opäť ich celé presedím doma, na budúci rok sa fakt drbnem na kopu táborov a urobím tak, aby som nesedela doma. Zase som si rezervovala celé prázdniny pre kamošov a oni sa porozutekali preč, alebo na mňa serú. Toto leto som bola až raz na kupku a pri tom je to 5 minút cesty. Už to fakt potrebuje zažiť poriadne prázdniny :D Prečítajte si poviedku a povedzte mi prosím, či ju má zmysel ešte písať, lebo mám pocit, že už nikoho nebaví.
Z minulej časti : "Prvých päť SMS-iek je o tom, ako veľmi ho to mrzí, a že je mu to naozaj ľúto, v šiestej mi píše, že by sa so mnou chcel porozprávať, v siedmej napísal, či ešte zájdeme von a v ďalších troch je napísané, že je idiot a že nech sa nehnevám."
"Počkaj, ja som asi zle počula, Matej ti napíše, že ho to mrzí a že chce ísť s tebou opäť von a ty o tom hovoríš tak, ako by ti prišla SMS-ka od operátora."
"No a čo ? Teraz mi píše, ale včera sa na mňa vysral."
"A čo by si chcela, mal za tebou bežať až domov ? Pokiaľ je to tak, ako si mi včera povedal, tak sa ťa zastal pred jeho frajerkou, takže láskavo zdvihni svoje drahocenné rúčky a odpíš mu, že je všetko v pohode, len si si včera vypla mobil a SMS-ky si čítala až teraz."
"Ešte si to rozmyslím, nechajme to tak."

Denník nezaujímavej L - 13.kapitola

2. srpna 2012 v 21:38 | Želpi
Tak, keďže väčšina z vás chcela tú poviedku, tak vám ju sem dávam. Už som bola na 90% presvedčená, že sem dám Everything About You (tá ktorú ešte neuverejňujem), ale potom som si uvedomila, že radšej si napíšem túto celú a aj tam tú, lebo nakoniec to skončí tak, že nebudem pridávať žiadnu. Taktiež, ste chceli, aby som sa popnáhľala s layoutmi a do 14. augusta, to tu budem mať dosť obmedzené, takže len na skok a žiadne celodenné sedenie, takže si môžete byť istý, že tu budete mať po 14. kopec grafiky a možno sa mi aj podarí dopísať poviedky. Tak idem sa ja venovať veciam, ku ktorým nebudem potrebovať internet a vy si užite poviedku :) No a aby som nezabudla, ospravedlnite ma, keď tu nebudem, naozaj, do 14. to bude len také, že rýchlo nejaký článok a preč, dúfam, že to pochopíte a tiež chcem poprosiť aj moje AFFS, aby ma ospravedlnili, ak to nebudem stíhať, ale budem si pre vás chystať poviedky a grafiku, tak dúfam, že vás aspoň to poteší. Taktiež by som chcela zmeniť layout na blogu a napísať o sebe úpln enový článok, takže takto :) See you later :)
Z minulej časti : " Napísal mi ." zahlásila som, keď Laura riešila moju skriňu.
" Čo ti napísal ? " okamžite sa prestala zaoberať tým, čo pred chvíľou robila a prešla na činnosť sledovania ma. Človek ako ja sa v takom to prípade nevie ani pohnúť, veď skúste mať za sebou stále jednu mačku a jednu šialenú tínedžerku, ktorá na vás hádže mačacie pohľady len preto, aby ste jej povedali, čo vám chalan, ktorý sa na vás deň pred tým vysral, píše.

Denník nezaujímavej L - 12. kapitola

27. června 2012 v 13:54 | Želpi
Poviedka tu nebola už pekne dlho a poviem vám asi len toľko, že táto časť bude zatiaľ niečo ako posledná, teda nechám poviedku tak. Prerobím blog, urobím všetko tak ako má byť čo by som chcela stihnúť do konca júla a potom začnem na novo. Stopercetne musím urobiť nový layout, urobiť poriadok v rubrikách a rozcestníkoch no a podobne. Zatiaľ to je asi toľko a fakt čakajte minimlnu aktivitu. Možno zopár krát niečo, ale pochybujem. Ak sa tu dostanem, tak budem prerábať blog :D No čo, teraz si vychutnajte poviedku, ktorú na istú dobu neuvidíte a pre tých, ktorí zabudli, o očm bola predchádzajúca časť, nech nakuknú TU !
"Dobré ráno, mami "
" Dobre ráno , teta. "
To bolo počuť, keď sme s Laurou schádzali po schodoch.
" Dobré ráno, ahoj Laura, nevedela som, že si u nás, kedy si vlastne prišla ? "
" Mami, čo takto dať nám trochu kávy a nejaké raňajky, viac sa dozvieš potom. " dá sa povedať, že na pár minút sme stíchli, a vlastne... " Mami, kde je Luky ? "

Denník nezaujímavej L - 11. kapitola

2. června 2012 v 8:28 | Želpi
K včerjšiemu článku : Ešte stále sa rozhodujem, či t o tu nechať tak, alebo to ešte skúsiť, no aby tento blog nezapadoll až tak veľmi prachom, pridávam vám poviedku. Včera som po napísaní článku mala strašnú chuť sa niekde vypísať, tak som napísala ďalší diel. Časti na tejto stránke vyzerájú byť strašn ekrátke, no v skutočnosti je to jeden papier vo Worde. Mám ešte viac nápadov na články, no nemám na nich čas, jednoznačne by som chcela urobiť nejaké tutoriály a tak. Len, ak by som tu ostala, tento blog by bol skôr taký víkendový, aj ke´d som rozmýšľala nad tým, že si pár článkov napíšem dopredu a cez týždeň ich iba publikujem. Naozaj netuším, no spolu s pokračovaním blogu by to chcelo aj nový dess, ako ste už dávnejšie čítali a to mám ešte 2 objednávky na desingy. Takže, asi najprv urobím tamto, keď bude čas a potom nejakú tú grafiku, návody a možno aj niečo týkajúce sa módy. Čítajte poviedku, ja mám dnes na pláne upratať celý dom, čo mi bude trvať ako sa poznám asi tak polku dňa a potom by som sa chcela začať učiť na pondelok a robiť projekty, ktorých je fakt dosť :) Tak dúfajme, že to prežijem. Už radšej idem, lebo moja mimča si myslí, že si pratám deckú a ja tu sedím za notebookom. :D " Cheerio "
Sadli sme si k stolu, dala som Laure do ruky lyžičku, zmrzlinu položila na stred stola, odhlásila sa z facebook a mobil dala čo najďalej odo mňa, aby som sa vyhla myšlienke, že tam je to, čo mi pripomína dnešný večer.
" A čím mám vlastne začať ? Som zmätená, dnes sa toho stalo toľko ... " pozerala som do čokoládovej zmrzliny, ktorá sa mi pomaličky rozpúšťala na lyžičke.
" Hovor o všetko, povedz čo sa stalo, od kedy si odišla z domu, až do teraz. "
Začala som rozprávať, asi po pol hodine mi prišla opäť SMS-ka, ignorovala som to, ak to bude od Matej tak na to nemám náladu a všetko ostatné má čas. Potom som sa dostala k tomu, ako som našla Lukyho a napadlo ma, že jeho rodičia nevedia o tom, že je tu. Išla som teda do obývačky, pohľadala jeho mobil a v jeho mene napísala SMS-ku rodičom.
"Som s Laurou a Leou, prídem zajtra ráno, asi budeme mať filmový večer. " znelo to divne, no teraz mi to bolo jedno.

Denník nezaujímavej L - 10. kapitola

21. května 2012 v 19:15 | Želpi
Mám pre vás poviedku, som si istá, že mnohých to teraz potešilo, aj keď ja si myslím, že táto časť je tá najhoršia aká tu bola. Nechajme poviedku poviedkou. Sme 2. !!!!! Ja som tu počas celého šampionátu radšej nič nepísala, lebo som si mylsela, že prinášam naším hokejistom smolu... Ale to nie ja to moja mama. :D Včera pozerala hokej a pozrite sa ako to dopadlo ? :D Musím uznať, že včera som bola pekne nasratá, dokonca aj dnes ráno ma štvalo, že 6:2. No keď som si nedávno pozrela v telke, ako prišli chalani do Bratislavy a ako sa tešili, tak vtedy som to pochopila. Ja viem, že bol úspech, že sme sa dopracovali až tak ďaleko, ale predsa, už sme boli tak blízko a mohli sme byť majstri. Nenávidím Malkina vlastne všetkých rusov, zdajú sa mi byť strašne nesympatický, on najviac ! Včera musela pekne tiecť ruská vodka :D Viete čo, ja kašlem na nich, na chalanov som hrdá, dnes som dokonca prišla na niečo čo ma prekvapilo. Sersen má na drese 4 a ja som taktiež 4, teda bola som, ale to vám vysvetľovať nebudem, pretože moju logiku nepochopí nikto. A ešte, strašne sa mi páčil včera Chára, ako pri odovzdávaní myslel na Paľka. Naozaj, chalanom ďakujem a proste, myslím, že okrem Šatana, dnes a ani včera nebol nikto triezvi. Nech si to chalani užijú a vlastne koľko ľudí si môže povedať, že som bol 2. na MS v hokeji ? Ja určite nie, čo sa ledva na korčuliach udržím :D Nič, čítajte radšej poviedku a tieto keci si nevšímajte, lebo som to síce myslela zo srdiečka, ale pekne mi hrabalo, keď som to písala. Idem ešte pozrieť, čo sa treba učiť do školy a potom majte sááá. Smer TV, alebo možno pôjdem urobiť dess pre ďalší blog, čo si objednal.
Keď som obchádzala toho chalana, všimla som si, že to nie je nejaký chalan, ktorý sa len ožral. Bol to Lukáš ! Okamžite som šla k nemu.
" Poď pôjdeme domov. "
" Ja nemôžeeem ísť home,home ! "
" Preboha, veď nevieš o čom rozprávaš, poď nejako to vyriešime. ! " došlo mi, že jeho rodičia sú síce dobráci, no raz už prišiel domov opitý a nedopadlo to dobre. Ak by sa to opakovalo, neviem, či by mu rodičia dôverovali tak ako mu dôverujú. Vezmem ho k nám, mamča by už mohla spať a nemusela by to dať vedieť jeho mame.

Denník nezaujímavej L - 9. kapitola

14. května 2012 v 20:08 | Želpi
Áno viem, nájdem si komentáre typu ja som sa dočkala a podobne. No mne sa to nejako fakt nechcelo pridávať. Nemala som napísané ďalšie časti a bola som strašnelenivá :D Čo už so mnou ? Ako ste sa dnes mali ? Mne sa nejviav páčila ruština, pretože Julča sa smiala ako zmyslov zabavená. Na matike ma samozrejme musela zdrbať učiteľka, že si pokazím život ,ach jajaj :D Poviem vám, že som ju aj počúvala :D Mám otázku, prečo sa všetci učitelia rozhodnú natrepať všetky písomky vždy mesiac pred výsvedčkom. Napočítala som ich 6 na tento a budúci týždeň, zaujímalo by ma, koľko neohlásených ešte bude :( Nič, idem ja robiť objednané designy a potom pôjdem spinkať, nehorázne ma štípu oči. Užite si poviedku, ďalšia tu bude v stredu alebo štvrtok, dosť možné je, že až v piatok.

Ticho, zrazu bolo ticho, nevedela som čo sa stalo a tak som zdvihla zrak. Matej držal Dianu za ruku a nepustil ju k slovu . Začal jeho monológ !
" Na mňa si nadávaj koľko chceš, ale ju nechaj tak ! Rozumela si mi ? Ja sa ťa nepýtam, ja ti to hovorím, že k nej sa takto správať nebudeš. Mne nadávaj, do koho len nechceš, ale ak si hovoríš, že si dievča, tak si na omyle. Takto by sa dievča nesprávalo. A k tomu, pokiaľ ja viem, my spolu nič nemáme, už dávno som to stebou skončil a ty to nechceš pochopiť ! "
 
 

Reklama