Takže skôr ako zabudnem, chcem vám zaželať veselé Vianoce (áno, ja viem, skoro). Dúfam, že ste dostali to, po čom ste túžili, a ospravedlňujem sa, že som nenapísala skôr. Mala som v pláne pridať časť poviedky už včera, ale nejako som to nestíhala a dnes sa mi moc nechcelo, takže som vám akoby spojila 8. a 9. kapitolu dokopy... Berte to ako vianočný darček. Moje kapitoly sú krátke a preto má táto, takú normálnu dĺžku... Dúfam, že vás poteší :) A ak stihnem dopísať DNL, pridám dnes ešte aj tú, ale to už asi nie. Takže, krásne sviatky :)

Z minulej časti : " No áno, my sa už poznáme." Usmiala som sa na Liama.
Mýlila som sa, títo chalani neboli vôbec namyslení, bola s nimi úžasná sranda a ako sa nakoniec zistilo, tak bývajú hneď o proti nám, otec starý dom v Londýne predal a kúpil nový, takže bývame oproti One Direction.
"Môžem ti pomôcť ?" objavil sa za mnou Liam pri výstupe z lietadla.
"Ak ti to nevadí, toto zlatko má zrejme nadváhu." kývla som hlavou smerom k prepravke.
" V pohode a ako sa volá ?" bral mi Liam prepravku z rúk.
"Lolly." usmiala som sa
" Prosím?......Naozaj sa volá Lolly?" pozrel na mňa pohľadom, akoby som mu povedala, že som v New Yorku naháňala po Times Square tigra.
" Áno, prečo ?" tento krát som však podobný a nechápavý pohľad hodila ja.
"Tak sa volala moja korytnačka, bolo to prvé zvieratko, čo som mal." vyhlásil s hrdosťou a ja som sa zmohla iba na úsmev.
Došli sme k checkingu a tak mi pomohol dať Lolly na pult, dala som svoje a jej doklady a zobrala prepravku s Lolly späť. To si už ale Liam vybavil pas, všetko okolo toho, a prepravku mi opäť zobral so slovami: "Nebudeš ju predsa niesť ty, keď som môžem ja."
"Ďakujem." opäť som sa musela usmiať.
"Nie je za čo a vlastne, zajtra ideme von." pozrel sa na mňa pohľadom víťaza a zo mňa vyšlo iba prekvapené a ukvílené : "Prosím ?"
"No, veď sme sa o tom bavili v lietadle." položil prepravku na zem a čakal na kufre.
"Ale veď to sme len chceli nahnevať Marka, alebo ?" prestávala som chápať.
" Išlo tam aj o to, ale to pozvanie som bral vážne a ty si s tým súhlasila, takže nemáš na výber." pátral očami po diere, z ktorej práve začali vychádzať kufre.
" Aha... no, tak teda fajn." bola som si istá, že sa mi z toho ešte podarí vykrútiť.
" O ôsmej som u teba." vzal si kufor a podal mi ten môj. Tak asi sa mi to už nepodarí.
"Musím ísť niečo vybaviť, prídem až zajtra večer." povedal otec, choďte s Markom domov.
"Fajn." Otočila som sa, ťahala za sebou svoj obrovský kufor a prepravku s Lolly, keďže Liam musel ísť za ich manažérom. Očami som sa snažila nájsť niečo, čo by aspoň máličko pripomínalo Marka, teda oči mi boli na nič, lebo aj v tom neskutočnom hluku som začula iba jeho smiech, ktorý sa miešal s ďalším mužským smiechom. Prechádzal sa pomedzi pulty jedného z tých letiskových obchodíkov a viedol nejakú debatu s Louisom, po ktorej obaja vybuchli do obrovského rehotu, vďaka ktorému som si ich všimla. Mark však hneď stíchol a nasmeroval si to ku mne, len čo ma videl, ako ťahám kufor, prepravku a z ruky mi padá kabelka.
"Vezmem Lolly." dokončil a bral mi prepravku z rúk. On na rozdiel odo mňa mal iba jednu cestovnú tašku, ktorej polovica bola aj tak prázdna.
" Vďaka." nachvíľu som stíchla a vydýchla si, "Máme ísť domov, šofér nás odvezie. Otec si išiel niečo vybaviť a príde až zajtra večer."
" Tak poďme za chalanmi." ukázal smerom na obchodík, kde už okrem Louisa stál aj Harry, Niall, Zayn a Liam.
" Mark, ja chcem ísť spať." hodila som psie očká, ktoré boli lepšie ako tie Lollyne. Môj brat je však už pravdepodobne odolný.
" Ale je tam Liam." dodal s protivným výrazom.
" A čo ?" môj pohľad šteniatka pravdepodobne prešiel do pohľadu zúrivého leva.
" Nejdeš za ním ?" opäť sa Mark protivne usmial.
" Veď s ním nič nemám." hodila som na moju obranu.
" Takže potom je to jedno" a samozrejme si to nasmeroval k chalanom. Neostávalo mi nič iné, ako ho nasledovať... Do čerta aj so súrodencami.
" Čo podnikneme, idete k nám ?" vyhlásil Mark, keď sa predral pomedzi dav ľudí späť k obchodíku.
"Jasné." s radosťou vravel Harry
"Shirley je unavená." vydal zo seba Liam a zbieral sa na odchod.
" Tak necháme Šípkovú rúženku spať," zapojil sa Louis, chytil ho za rameno a pritiahol naspäť "a my podnikneme tichú party."
"Pre mňa za mňa sa k nám aj nasťahujte, len mi prezraďte, ako je možné, že ste tak nedobytný." odvetila som a ledva držala oči otvorené.
"Tajomstvo celebrít" zaškeril sa Zayn.
"Pre Boha, nebodaj beriete drogy ?"
"Ale, ale, takéto zlé veci si o nás nemysli." položil mi ruku na plecia Harry a tlačil ma k východu.
"Hej Styles, daj z nej ruky preč, lebo buď vybuchne pán Beck, alebo pán Payne." zahučal zo zadu Louis a štuchol Harryho do rebier.
Všetci sa nasáčkovali do otcovej limuzíny a viezli sa k nám, ja som v aute vypustila z klietky Lolly a ona sa s nimi pomaly zoznámila. Prišla som domov, teda ak sa to dá nazvať domov a išla som vyniesť kufor do jednej z izieb, ktorá mala byť pre nasledujúce týždne mojim záchranným bodom.
" Vy nič nemáte v chladničke ?" začula som hlas jedného z nich.
Mala som v pláne ísť dole a niečo vyhrabať, ale Liam ma zastavil tesne pred dverami, " Nechaj to tak, ja sa postarám o to, aby stíchli, ty už na nás nemáš nervy."
" Nie, nie, mne tu nevadíte, len ja a lietadlá nie je nič moc..."
"Ešte raz sa pýtam, vy tu nič nemáte ?" opäť bolo počuť hlas z kuchyne, no tento krát som si bola istá, že je Niallov.
"Ja radšej idem." zavrel mi dvere pred nosom.
Vyhodila som pár vecí z kufra a obliekla si čierne teplákové šortky, ku ktorým som si dala fialové tričko a na nohy obula hrubé chlpaté ponožky. Tak to som chodila aj doma aj v New Yorku a bolo mi jedno, čo si pomyslia, mne takto bolo dobre. Zišla som na hodinu dole, kde sa dalo povedať, že bola menšia párty a potom opäť vykĺzla do svojej izby, keď som si ľahla, bolo už pol piatej a zaspala som ihneď, aj keď sa zdola šíril strašný smiech.
"Čože ?" to boli moje prvé slová, keď som ráno vstala. Bolo už jedenásť hodín. Išla som síce spať niekedy okolo tretej, no to mi nikdy nevadilo a o šiestej som už bola svieža ako rybička. Nenávidím časové posuny !
Keď som sa po dlhej dobe už prebrala, zbehla som v tričku SELENA GOMEZ a v nohavičkách dole. Vždy som tak spala a predpokladala som, že chalani už odišli domov, keďže je jedenásť. OMYL ! Vošla som do obývačky, a pospevovala si. Chalani už boli hore a lozili po izbe. Vlastne by som si ich ani nevšimla, lebo som rovno smerovala do kuchyne, no v tom sa zborovo ozvalo : "Dobré ráno ." Bolo to spojené so zívaním a znelo to naozaj smiešne, keď vám 5 chalanov a k tomu jeden opičiak (Mark) pozdravia v ešte polo rozospatom stave.
"Dobré ráno, myslela som si, že ste už odišli."
" O chvíľu pôjdeme," zahučal Zayn.
" Nie, to je v pohode, ostaňte, aspoň nebudem musieť počúvať Marka. Iba sa vás opýtam, či chcete raňajky, alebo rovno obed ?"
" Obe." Niall sa zrejme mojou otázkou o jedle už zobudil.
" A ty si čo myslíš, že sme terminátori ?" zapojil sa do konverzácie Mark.
" Nie každý má žalúdok ako kozmickú loď." neodpustil si pripomienku Harry.
"Dobre dosť, Niall dostane aj raňajky a vy rovno obed, takže čo chcete jesť ?"
" Na čo budeš variť, veď nám prinesú pizzu," zapojil sa do konverzácie Louis, ktorý rozprával so zatvorenými očami.
" Viete čo? Mne je to jedno, dohodnite sa, ja sa idem prezliecť a keď prídem dole, tak dáte vedieť čo ste si vybrali."
" OK," vyhlásil Zayn.
Cestou hore som na schodoch stretla Liama : " Čo tu robíš ?"
"Hľadám kúpelňu."
" Aha, na konci chodby, ozaj nebol si náhodou pred chvíľou dole ?"
" Bol, ale ich hádky o jedle sú nezmyselné, budeš musieť variť pre každého niečo iné, lebo oni sa na jedle nikdy nezhodnú, teda až na Nialla, ten zje všetko."
"No to som si už všimla."
" Hej, tak ja idem za chalanmi, trocha ich upokojiť, aby si nemusela robiť jedálny lístok." Liam zbehol po schodoch, po chvíli sa ale vrátil a smeroval do kúpelne.









Wow!
takú dlhú časť som nečakala!
Prečítam si to hneď zajtra na obed, alebo po obede keď vstanem!
Normálne som nevedela či je to príhovor alebo už obsah..

---
Ty kokso, aká dlhá veta na tie fotky!