Takže skôr ako zabudnem, chcem vám zaželať veselé Vianoce (áno, ja viem, skoro). Dúfam, že ste dostali to, po čom ste túžili, a ospravedlňujem sa, že som nenapísala skôr. Mala som v pláne pridať časť poviedky už včera, ale nejako som to nestíhala a dnes sa mi moc nechcelo, takže som vám akoby spojila 8. a 9. kapitolu dokopy... Berte to ako vianočný darček. Moje kapitoly sú krátke a preto má táto, takú normálnu dĺžku... Dúfam, že vás poteší :) A ak stihnem dopísať DNL, pridám dnes ešte aj tú, ale to už asi nie. Takže, krásne sviatky :)
Z minulej časti : " No áno, my sa už poznáme." Usmiala som sa na Liama.
Mýlila som sa, títo chalani neboli vôbec namyslení, bola s nimi úžasná sranda a ako sa nakoniec zistilo, tak bývajú hneď o proti nám, otec starý dom v Londýne predal a kúpil nový, takže bývame oproti One Direction.
"Môžem ti pomôcť ?" objavil sa za mnou Liam pri výstupe z lietadla.
"Ak ti to nevadí, toto zlatko má zrejme nadváhu." kývla som hlavou smerom k prepravke.
" V pohode a ako sa volá ?" bral mi Liam prepravku z rúk.
"Lolly." usmiala som sa
" Prosím?......Naozaj sa volá Lolly?" pozrel na mňa pohľadom, akoby som mu povedala, že som v New Yorku naháňala po Times Square tigra.
" Áno, prečo ?" tento krát som však podobný a nechápavý pohľad hodila ja.
"Tak sa volala moja korytnačka, bolo to prvé zvieratko, čo som mal." vyhlásil s hrdosťou a ja som sa zmohla iba na úsmev.
Došli sme k checkingu a tak mi pomohol dať Lolly na pult, dala som svoje a jej doklady a zobrala prepravku s Lolly späť. To si už ale Liam vybavil pas, všetko okolo toho, a prepravku mi opäť zobral so slovami: "Nebudeš ju predsa niesť ty, keď som môžem ja."
"Ďakujem." opäť som sa musela usmiať.
"Nie je za čo a vlastne, zajtra ideme von." pozrel sa na mňa pohľadom víťaza a zo mňa vyšlo iba prekvapené a ukvílené : "Prosím ?"
"No, veď sme sa o tom bavili v lietadle." položil prepravku na zem a čakal na kufre.
"Ale veď to sme len chceli nahnevať Marka, alebo ?" prestávala som chápať.
" Išlo tam aj o to, ale to pozvanie som bral vážne a ty si s tým súhlasila, takže nemáš na výber." pátral očami po diere, z ktorej práve začali vychádzať kufre.
" Aha... no, tak teda fajn." bola som si istá, že sa mi z toho ešte podarí vykrútiť.
" O ôsmej som u teba." vzal si kufor a podal mi ten môj. Tak asi sa mi to už nepodarí.