POZASTAVUJEM BLOG NA DOBU NEURČITÚ

Listopad 2012

Fashion Inspiration NO. 8

19. listopadu 2012 v 15:46 | J. |  FASHION INSPIRATION
Ľudia, keď som včera písala o tom, že sa začínam učiť, tak mi to nejako nevyšlo, moje známky, ktoré som dnes schytala sú 4, 4, 2 a 1... 4 z fyziky, no, ale keď máte známky 1 a 1, čakáte, že vás vyvolá?! Ja nie! 4 zo sloviny, z testu, ako tam som takú známku čakala, ale nepadlo to až tak moc dobre, že mi ju dala práve dnes, lebo včera som žobrala od mamči vianočný darček (ktorý som samozrejme už objednala) a čižmy (ktoré sú už tiež na ceste ku mne... Takže budem najbližšie dva mesiace počúvať opäť o tom, aká som neschopná.... Preto je tento článok len taký krátky, idem sa učič!!! Ale vážne, chcem ísť odpovedať z geografie a nebolo by od veci sa prihlásiť aj na dejepise. No a v každom prípade to vyskúšam aj na litike, potrebujem si nazbierať dobré známky a idem sa bifliť! (Pripomeňte mi to zajtra, keď prídem s ďalšími štvorkami) Ehmm, mám pre vás v pláne jedno prekvapenie, ale neviem, či sa mi ho podarí stihnúť, keďže je dosť pravdepodobné, že ešte dostanem zaracha ;)
Tákže, po prvé. Tí čo máte založený POLYVORE, ma môžete follownúť TUTO. Sú tam iba dve posledné outfity, keďže tie ostatné sa mi ani sama neviem ako podarilo vymazať, ako som ja toto urobila? No a aby bolo jasné, tento outfit som robila tuším v sobotu večer, keď som mala pozerať X-Factor, ale to sa mi nechcelo a včera pri opakovaní som prišla na to, že Demi mala oblečené podobné šaty ako tieto, ak nie rovnaké. Teda, podľa mňa.
No, a čo sa týka tohto outfitu, tak je to podľa mňa také, také, také... neviem ako to povedať. Mňa zaujali hlavne tie šaty a ten zvyšok sa už len nejako točil okolo toho. Nie som s ním nejako mega nadšená, ale viem si predstaviť, že by som si to obliekla, ale, to by som sa najprv musela naučiť chodiť na opätkoch, potom v tom vyzerať dobre a hlavne, mať aspoň jedno z tohto doma. Ja už končím a idem sa naozaj učiť, takže modlite sa za mňa, aby moja matka a foter predýchali to, ako som dnes dopadla...
Love J.

WHAT IT...?

18. listopadu 2012 v 21:18 | J. |  DIARY
Nechápem! Čo ľuďom, tak vadí? Ak sa správam tak, tak je to zlé a ak sa správate tak, ako kedysi chceli, tak je to ešte horšie. Aby ste to zle nepochopili! Kedysi mi vyčítali, že správam, až príliš....nechajme to tak, nebudem to vysvetľovať, lebo to mi naozaj nejde a vždy, keď chcem povedať niečo dobré, tak to nakobiec znie ako veľká kritika, takže začnem byť prevdepodobne ticho, ale to sa ľuďom tiež nepáčilo, takže sa na to vykašlem a správam sa tak, ako uznám za vhodné. Ale priznávam, ža mi niektoré veci prerastajú cez hlavu, ale je smiešne, že ma na ne ide upozorňovať práve osoba, ktorá to ešte ani nie pred mesiacom robila tiež, no zrazu neviem ako sa mení... Nikdy sa nezmení! Aspoň nie ku mne! To správanie je stále rovnaké a stále tak falošne "úprimné". Ale to stačí, kašlem na celý tento smiešny svet, v ktorom prevládajú neuprímné názory a ľudia závidia iným, keď sú šťastní, aj keď ja nie som až tak šťastná ako to vyzerá a potom z toho vychádza toto. Ale niektorí ľudia sa ma len snažia pretvoriť na to, čo chcú, aby som bola, preto prosím a závoveň nechcem, aby sa mi podarilo to, čo chcem dosiahnuť a aby som tieto problémy mohla riešiť o rok, ale už ako nestranná osoba. Je mi jasné, že si terat myslíte, že aký sfetovaný človek vám toto píše, ale nie, naozaj to myslím úplne vážne.
Ospravedlňujem a neospravedlňujem sa za to, že som sem nič nepridala. Ospravedlňujem sa, lebo mi je to ľúto a je mi ľúto, že moje úžasné AFF-ká pridávajú články a ja ich nie som ochotná ani len okomentovať, ale neospravedlňujem sa, lebo som potrebovala pauzu a vždy keď sľúbim nejaký článok, vždy keď sľúbim, že niečo prednastavím, tak mám k tomu veľký odpor, takže tento blog bude naozaj aktívny vtedy, keď na to bude mať adminka náladu a keď sa bude potrebovať vypísať. Dúfám, že sa na mňa moje AFF-ká nehnevajú a zároveň aj všetci návštevnici tohto blogu...

Everything About You - 6.kapitola

8. listopadu 2012 v 20:24 | J. |  EVERYTHING ABOUT YOU
Fajn teda, ozývam sa, žijem! Ste sklamaní, však?! Pozitívna správa, teda ako sa to vezme, lebo vám prinášam poviedku. Asi by som na ňu kašľala ďalej, ale keď som to už Brunette* sľúbila, tak teda, nech sa páči. Takže časť je venovaná jej a NikushQaA (neviem vyskloňovať tvoju prezývku, tak som to radšej nechala tak, aby som to ešte neskomolila). No a dôvod prečo sa J. neozvala je (fanfáry)........mala ZARACHA! Teda asi od piatka do pondelka, ale v utorok som tu poriadne nebola, včera vôbec, lebo som sa venovala mladšej sestre a úprimne sa potešila, keď som zistila, že je tupejšia ako ja v jej veku (čo už aj tak dávno viem a nevytýkajte mi, že som škodoradostná) no a zvyšok času venovala aspoň akému, takému opakovaniu na dnešné komparo, ktoré podotýkam bolo vyplnené najmä s tipovaním a pomocou mojich spolužiačok. To budú výsledky, opäť bola skupinová práca a to som si vravela, že toto si napíšem sama, nech viem na čom som. Nevydalo! Keď to tak láka, keď sa okolo vás šíria správne odpovede a vy máte v pláne tam j*bnúť maximálnu ch*jovinu. No, ale dosť! Idem obehnúť moje AFF-ká, okomentovať a prečítať články, ktoré som ešte nevidela a nečítala, osprchovať sa a uložiť sa do mojej postieľky. Mimochodom, čo sa týka novej poviedky, ktorú už sľubujem cca mesiac, tak tá tu bude asi až cez víkend, tiež sa mi ju nepodarilo pridať, keďže moje plány mi prekazil môj foter a ešte ju nemám prepísanú. Teda časť bola, ale moja šikovnosť neklikla na tlačidlo, že chce uložiť zmeny, keď som ju dopisovala, ale zavrela to a preto mám prepísanú ani nie polovicu prvej časti, čo je málo. Zajtra to neurobím, teda pravdepodobnosť, že to urobím je tak 1:2 000 000. V meste máme predvianočné trhy, takže večer budem tam a poobede možno pôjdem na tréning. Love, J.
Z minulej časti: Nebolo ľahké predierať sa fanynkami s kufrom, prepravkou a zlatým retríverom. Vošla som dnu, prešla som kontrolou a už som zo sebou len ťahala prepravku, v ktorej bola Lolly. Sadla som si a čakala na lietadlo a na otca. Ešte hodinu tu mám takto sedieť. Asi po pol hodine sa jakot dievčat vonku začal stupňovať a aj keď som bola veľmi ďaleko a za mnohými stenami, tieto dievčatá sa nedalo prepočuť. Hneď som pochopila, kto ide. No a pripravovala sa na to, že budem počúvať týchto nafúkaných Angličanov, celé dva mesiace. Videla som ich len ako si sadli na druhú stranu haly a prišlo k nim ešte pár ľudí. Zrejme manažér a podobný. O pár minút na to prišiel aj otec a Mark. Prišili až tesne pred tým ako sme nastupovali do lietadla, zrejme sa otec chcel vyhnúť výsluchu. Toto mu neodpustím, nemohol mi povedať, že letíme lietadlom s týmito chalanmi? Musím priznať, že boli pekný a celkom ušli, no tá namyslenosť bola podľa mňa strašná.