POZASTAVUJEM BLOG NA DOBU NEURČITÚ

Denník nezaujímavej L - 18.kapitola

31. října 2012 v 17:28 | J. |  DENNÍK NEZAUJÍMAVEJ L.
Dobre no, ak ste ešte nestihli prečítať môj včerajší monológ, tak to urobte, teda dozviete sa prečo je táto poviedka prednastavená, ale vlastne prečo ju prednastavujem? Nie dosť, momentálne mi čas ukazuje 0:00 a ja som si už stihla niečo želať, dúfam, že sa mi to splní :D Prejdime k veci, lebo k aktuálnemu času je dúfam jasné prečo meliem takto od veci. Práve som dopísala 18.kapitolu a tak prosím vás nečakajte veľké zázraky keďže je veľmi veľa hodín na moje písanie :D Ešte oznamujem, že GTY som už nestihla prepísať a ani to nemám v pláne robiť, idem spať! Do piatku času dosť, teda dúfam :D Ako inak, zajtra by sa trebalo ísť ukázať k mojej krstnej, keďže bratranka som nevidela už dva mesiace kvôli škole a v štvrtok ide opäť preč. Akože nemôžem povedať, že by som sa sťažovala, len by sa proste hodilo ho ísť pozdraviť, keďže naposledny sedel u nás v obývačke, ja hore v izbe a ani sprosté "ahoj" som mu neprišla povedať, no ale kto mal vedieť, že je tu, keď zvyčajne ho počuť ako sa mi rúti do izby a vyhadzuje ma podotýkam z môjho notebooku. Dobre, mala som to vedieť, keďže moja mater mi týždeň neobíjala nič iné o hlavu, iba to, že príde Peťo, ale ja mám aj iné povinnosti ako si pamätať toto. Je mi jasné, že teraz sa nevykresľujem v práve najkrajšom svetle, keď zabúdam na vlastnú rodinu, no ja a on sa vieme akurát tak dobre pohádať :D Ale tie hádky sú vtipné :D Nie, ja končín, užite si časť, je podstatne dlhšia ako ostatné a ospravedlňte všetko čo je v nej napísané, chápete, nepíšem o polnoci často :D
Z minulej časti: "Hej pokoj dievčatá, nepobite sa tu." postavil sa medzi nás Lukáš.
"Viete čo? Mám vás plné zuby, akoby nestačilo, že poriadne neviem chodiť od strachu ako zareaguje, vy moji najlepší," (poznámka: pri slove najlepší som prstami do vzduchu naznačila úvodzovky), "priatelia ma ešte tak krásne podporujete a pokúšate sa o to, aby som na to myslela ešte viac. Naozaj vás to baví? Nemáte nič iné na práci, iba do mňa rýpať?" naozaj nahnevaná som sa od nich otočila a odpochodovala do školy sama.

Možno som to prehnala, nemala som byť až taká zlá, musím ich nájsť a ospravedlniť.
"Ahoj Lea." pretrhol ma z myšlienok známy hlas z druhej strany chodby. Tak a je to tu, dnes by som mu mala povedať čo si myslím.
"Ahoj." odzdravila som mu, keď prišiel až ku mne, "Vieš, chcela by som ti povedať, že..."
"Matej tu si, poď, hľadáme ťa, o chvíľu máme hodinu." odtiahol ho jeden z jeho spolužiakov. Super, veď už som si zvykla, že keď niečo chcem povedať, tak mi niekto zavrie hubu...


"Ahoj Lea," ozval sa za mnou ten slizký hlas, naozaj som dúfala, že je to len nočná mora, ale po tom čo som počula smiech jej "kamarátok" som pochopila, že je to realita, "Prepáč mi, že som bola taká zlá." prosím mne sa snáď sníva? Toto je naozaj fikcia!
"Prosím?" spýtavo som sa na ňu pozrela.
"No, vieš, Matej sa mi ospravedlnil a opäť sme spolu, dozvedela som sa, že sa s tebou stretával, lebo pre mňa hľadal darček a vedel, že moje kamošky by mi to vykecali, tak sa schádzal s tebou."
"A ten bozk...?"
"Aj o tom viem, je mi jasné, že to nebol ozajstný bozk, viem, že to bola náhoda." usmiala sa. Čože, náhoda? Vy si zo mňa robíte srandu, však to nie je pravda? Nie, ona si zo mňa iba uťahovala! Toto nie je možné!, "Tak poď musíš mi povedať, čo mi chce Matej dať." ťahala ma do triedy, kde sa mi našťastie podarili oddeliť a odbiť ju vetou, že to ešte nie je úplne jasné.

"Ahoj Lea, tak čo si mi chcela povedať?" potiahol ma za rukáv Matej keď som chcela vojsť do jedálne.
"Vieš čo? Poviem ti to! Skry si ten svoj falošný úsmev a choď si za babou, ktorú tak miluješ. Mám ťa dosť! Neverím, že si niečo také urobil! Neverím tomu!" utrela som si prvú slzu, ktorá mi padala z tváre, vytrhla sa mu z ruky a utiekla na WC-ko. Tam som presedela celú obedňajšiu prestávku a spoločnosť mi robila Laura, čakajúca na druhej strane dverí, s prosením, aby som otvorila.
"Prepáč mi, že som bola na teba zlá." otvorila som dvere a vrhla sa Laure do náručia.
"To je v pohode, bola si nervózna, radšej mi povedz, čo znamenal ten výstup v jedálni, o ktorom teraz hovorí celá škola?"
"Nie? Klameš! Však to nie je pravda?" odtiahla som sa od nej a pozrela jej do očí.
"Nie, samozrejme že nie, iba pár ľudí, no pomaličky sa to šíri."
"Pomaličky sa to šíri?! Ach, dočerta, to iba ja môžem byť tak naivná." ešte vždy som vzlykala Laure do ramena.
"Ale no ták, neber to takto, ten chalan je jednoducho magor! Sláva mu až príliš stúpa do hlavy, no najviac ma mrzí, že ja som ťa v tom podporovala. To mi vadí najviac. Bože, ako rada by som ti teraz nadávala, že prečo si ma nepočúvala?!" nastalo ticho a na svojom krku som zacítila studené kvapky, ktoré padali z Laurinej tváre.
"Laura, neplač, to ja som tá, ktorá má plakať, nie ty, teba nestrápnil, žiaden namyslený chalana." odtiahla som sa od nej, aby som sa pozrela do jej slzami zamorených očí.
"Keď, ja..., mohla som ti povedať....., že mu máš dať pokoj......Nakoniec, nikdy by si s ním nešla von....., ak by som ťa neprehovorila...."vravela pomedzi úprimné vzlyky.

"A dosť, na toto sa nebudem pozerať!" úplne som sa od Laury odtiahla, zotrela z mojej tváre posledné zvyšky slanej tekutiny a to isté urobila aj s Laurinou tvárou, "Ak si myslí, že nás len tak niečo rozhodí je na omyle!" schytila som svoju tašku a ťahala Lauru pred zrkadlá, kde som si upravila čierne fľaky okolo očí a špirálou som pár krát prešla, po mojich krátkych riasach, potom som špirálu podala Laure a tá vlastne zopakovala to, čo som ja urobila, pred pár sekundami, zmyla si z tváre, poslednú čiernu bodku a jej dlhé riasy ešte viac predĺžila. Spokojne sa na seba pozrela do zrkadla, podala mi moju špirálu a usmiala sa na mňa, "Máš pravdu, nech si chalan nezvyká, že mu každý leží pri nohách."

Posledné úpravy a obe sme vyšli z WC-ka. Zrazu to na chodbe takmer stíchlo, bolo počuť, len šepot a pohľady, ktoré u jedných znamenali závisť, u iných uznanie a u ďalších posmech. Nechápala som to, veď sa vlastne nič také prevratné nestalo, teda stalo, ale musia na mňa všetci zízať, ako keby som sa chystala vykradnúť Baracka Obamu? Došľaka ľudia, spamätajte sa, žite si svoj život a mne dajte pokoj. Nemenilo sa to však, jednoducho všetky oči na mne! Nasmerovala som sa k mojej skrinke, otvorila som ju a perami Laure naznačila jednoduchú vetu, ktorú chápala aj bez toho, aby mi musela čítať z pier, "Je to strašné!" zabuchla som svoju skrinku, čo na takmer úplne tichej chodbe vyvolalo ďalšie šuškanie, ktoré sa neprestávalo utišovať, začínala som šalieť. Iba som zavrela oči, oprela sa čelom o skrinku a verila, že všetci títo ľudia, tu nestoja a nepozerajú sa na mňa. Mala som na mále, aby som nevybuchla a nepovedala ďalšie veci, ktoré by som ľutovala, no pri mojom prudkom otočení, po ktorom mal nasledovať dlhokánsky monológ sa spustil zvonček a ja som po prvý krát zbožňovala, že zvoní na hodinu.

Na tichej chodbe sa to zrazu pohlo, ľudia sa začali baviť a chodba, plná ľudí sa zrazu vyprázdnila. Chodba, na ktorej ešte len pred pár minútami každý človek riešil mňa bola úplne prázdna. Na jednej strane ma tešil pocit, že na mňa nepozerajú nenávistní spolužiaci a na druhej strane som pocítila pocit samoty, pocit opustenosti, keďže Laura mala prednášku z najhorším učiteľom celej školy a zmizla v dave. Skĺzla som už chrbtom opretá o železnú skrinku na studenú podlahu, ktorej chlad upokojoval a znižoval teplotu môjho tela, ktoré sa chvelo a bolo plné nenávisti, zlosti a nepochopenia. Ticho, ktoré by som nedávno vymenila za najhorší hluk mi zrazu prospelo. Neplakala som, na to som bola až príliš odhodlaná. Len som sedela, vzlykala a čakala, že sa nájde osoba, ktorá by mi bola ochotná pomôcť, teda okrem Laury, ktorá sa nado mnou trápila pri počúvaní nejakého trápneho profesora. Už vopred som vedela, že nie je možné, že bude niekto, kto príde, objíme ma a povie mi, že to bude v poriadku, vedela som, že všetci v tejto škole ma považujú za príčinu rozchodu Mateja a Diany, bola som vec, už som bola len vec, ktorú si brali do úst a vraveli o nej s nenávisťou. Bola som tá, ktorá im zničila predstavu o tom, že dokonalosť existuje, keďže každý mal v predstave dokonalosti, iba ich dvoch, sladký párik, ktorému nikto nikdy neublíži a budú spolu až kým... Vlastne až kým nepríde nejaká trápna Lea, ktorá sa zamiluje. Celé to bolo smiešne, celá tá myšlienka, že boli šťastný. Ale čo ak boli, čo ak sa mali naozaj radi? Čo ak mi len Matej klamal, aby som mu ľahšie podľahla? Nepotreboval to, stačil jeden pohľad do jeho očí, ktorý mi síce nepodlamoval kolená a nevyvolával v brušku motýliky, no cítila som v ňom niečo ako obdiv, niečo ako to čo som v nikom nevidela. Neviem či to bola láska, ktorá mala byť príčinou, prečo ho tak potrebujem, alebo či to bolo len hlúpe pobláznenie? Strácala som sa, strácala som sa vo svojich vlastných myšlienkach, vo svojej vlastnej hlave, nemala som ani len najmenšiu potuchu, čo chcem a prečo som tu, keď som mala sedieť v nejakej triede a počúvať profesorku.
"Ahoj." ten hlas som teraz potrebovala počuť, alebo nie? Každopádne to bolo to, čo ma vytrhlo z rozmýšľania o mne a mojom mizernom živote a nachvíľu zlepšilo náladu.
 


Komentáře

1 NikushQaA NikushQaA | Web | 31. října 2012 v 18:03 | Reagovat

d-o-k-o-n-a-l-é!♥ tak krásne si to napísala chcem vedieť, kto za ňou prišiel :) nemôžem sa dočkať pokračovania :)

2 Brunette* Brunette* | Web | 31. října 2012 v 21:11 | Reagovat

no pokiaľ si spomínam aj ty si mi sľúbila fotky oblečenia, čo si kúpila v KE a ešte som sa ničoho nedočkala, takže stav ostáva dakedy :D :P
koréjčania? omg, to aby som sa tam išla kuknúť :D
ja viem, že to pridáš skôr jak ja niečo napíšem :D :P
aha, tak dobre no :D
to čo si robila... ťa kopla elektrina alebo si sa popálila, že si rosypala tú múku :D
---
vykradnúť Obamu? :D to iba ty môžeš vymyslieť :D Fakt skvelé♥ teším sa na okračovanie :)

3 Pattie Pattie | Web | 1. listopadu 2012 v 14:39 | Reagovat

teraz sa mi to nechce čítať, alebo lepšie povedané nestíham, ale večer to určite napravím :)

ono to celkovo znie divne ked ten jazyk nepoznáš takže si s toho nič nerob :DD odomňa to znie jak ja neviem jak keby mi to bolo prirodzené bez nálady :DDD

4 Saš Saš | E-mail | Web | 1. listopadu 2012 v 16:13 | Reagovat

tak to je kruťas.. :D :D keď som to čítala som sa skoro učťala od smiechu.. :D :D
Ale tak vieš, ja vždy všetko vystihnem.. ;) :D :D Ale nie! :D :D to len vtedy som mala poetickú, alebgo myšlienkovú náladu.. :D :D :D

5 Pattie Pattie | Web | 2. listopadu 2012 v 14:44 | Reagovat

wow. je to brutááál :)

6 Victory Victory | Web | 2. listopadu 2012 v 15:43 | Reagovat

Ďakujéém! ;) Pekné je vedieť že nie som sama sklerotičkou :D :D...

Ja za to nemôžem proste sa mi vôbec nepáči :D. Netuším čím to je :D.Dúfam ale že aspoň klip sa mi bude páčiť :D! Ale títo markizáci a jojkáry robia stále samé trapošiny! :D Ale neviem že či to náhodou niej na joj plus...

7 NikushQaA NikushQaA | Web | 2. listopadu 2012 v 16:32 | Reagovat

ďakujeem moc moja♥ :)) som rada, že sa ti páči :) a ja chcem obe! :D obidve by ste si mohli pohnúť :D a moja už je piatok, vieš o tom? :D kedy sa uráči jojke dať x factor? :D bo som to kukala na nete už aj kto vypadol, no a jedno ma fakt zarazilo :D L.A. ma vytočil a to poriadne! :D Emblem3 boli the beest proste :) viem viem bilingválne je veľmi náročné, ale ty si šikovná takže ty to všetko dáš! ja ti verím :) nie, to sa na teba len hnevám, že ju nechceš pridať, ale to nie je nenávisť! :D♥ neni začo, ale ticho nie je to žiadna hovadina! takže pst :D len tebe sa to nepáči! :D

8 Brunette* Brunette* | Web | 2. listopadu 2012 v 18:12 | Reagovat

inak sa priprav na to, že zajtra pridáš poviedku s 1D, lebo ja nepridám tu svoju. už je dopísaná kapitola :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama