na Blog.cz

Dobre no, ak ste ešte nestihli prečítať môj včerajší monológ, tak to urobte, teda dozviete sa prečo je táto poviedka prednastavená, ale vlastne prečo ju prednastavujem? Nie dosť, momentálne mi čas ukazuje 0:00 a ja som si už stihla niečo želať, dúfam, že sa mi to splní :D Prejdime k veci, lebo k aktuálnemu času je dúfam jasné prečo meliem takto od veci. Práve som dopísala 18.kapitolu a tak prosím vás nečakajte veľké zázraky keďže je veľmi veľa hodín na moje písanie :D Ešte oznamujem, že GTY som už nestihla prepísať a ani to nemám v pláne robiť, idem spať! Do piatku času dosť, teda dúfam :D Ako inak, zajtra by sa trebalo ísť ukázať k mojej krstnej, keďže bratranka som nevidela už dva mesiace kvôli škole a v štvrtok ide opäť preč. Akože nemôžem povedať, že by som sa sťažovala, len by sa proste hodilo ho ísť pozdraviť, keďže naposledny sedel u nás v obývačke, ja hore v izbe a ani sprosté "ahoj" som mu neprišla povedať, no ale kto mal vedieť, že je tu, keď zvyčajne ho počuť ako sa mi rúti do izby a vyhadzuje ma podotýkam z môjho notebooku. Dobre, mala som to vedieť, keďže moja mater mi týždeň neobíjala nič iné o hlavu, iba to, že príde Peťo, ale ja mám aj iné povinnosti ako si pamätať toto. Je mi jasné, že teraz sa nevykresľujem v práve najkrajšom svetle, keď zabúdam na vlastnú rodinu, no ja a on sa vieme akurát tak dobre pohádať :D Ale tie hádky sú vtipné :D Nie, ja končín, užite si časť, je podstatne dlhšia ako ostatné a ospravedlňte všetko čo je v nej napísané, chápete, nepíšem o polnoci často :D

Z minulej časti: "Hej pokoj dievčatá, nepobite sa tu." postavil sa medzi nás Lukáš.

"Viete čo? Mám vás plné zuby, akoby nestačilo, že poriadne neviem chodiť od strachu ako zareaguje, vy moji najlepší," (poznámka: pri slove najlepší som prstami do vzduchu naznačila úvodzovky), "priatelia ma ešte tak krásne podporujete a pokúšate sa o to, aby som na to myslela ešte viac. Naozaj vás to baví? Nemáte nič iné na práci, iba do mňa rýpať?" naozaj nahnevaná som sa od nich otočila a odpochodovala do školy sama.

Možno som to prehnala, nemala som byť až taká zlá, musím ich nájsť a ospravedlniť.

"Ahoj Lea." pretrhol ma z myšlienok známy hlas z druhej strany chodby. Tak a je to tu, dnes by som mu mala povedať čo si myslím.

"Ahoj." odzdravila som mu, keď prišiel až ku mne, "Vieš, chcela by som ti povedať, že..."

"Matej tu si, poď, hľadáme ťa, o chvíľu máme hodinu." odtiahol ho jeden z jeho spolužiakov. Super, veď už som si zvykla, že keď niečo chcem povedať, tak mi niekto zavrie hubu...

Zlatíčka, želám dobré ráno, ako nečudujte sa, prečo som o tejto rannej hodine hore, ale u nás doma sa nedá spať! Ako som písala k včerajšiemu extrémne dlhému článku, dnes tu bude poviedka, cca okolo 17:30, takže všetci, ktorí ma nenávidíte, lebo ju nepridávam, tramtadadá, dnes vám spravím radosť, teda dúfam :D Ja sa pomaličky lúčim, aby som opäť nepresedela celý deň na internete a pravdepodobne si pôjdem zabehať s Rikim, ak je niekto kto sa chce pridať, dajte vedieť, nejako vás sem teleportujem :D Takže želám dobré ráno a pekný štart prázdnin ;)

Tak, ako čo vám k tomuto povedať? :D Proste voľný veľký sveter (milujem ich), čierne rifle, oxfordky (tie som tak nehorázne chcela, ale nie a nie zohnať tie podľa mojich predstáv) a taška, ktorú som už takmer mala. To je všetko, skracujem to. No a ešte jednoduchý drdol :) Proste nič zložité a podľa mňa celkom dobre vyzerajce :) Čo si o tejto fashion inspiration myslíte vy?

Takže skôr ako väčšina z vás zavrhne čítať tento článok, lebo sa týka One Direction, tak v tom určite pokračujte, pretože ak vám ešte neublížili kecy nemenovanej trápnej osoby (samozrejme, že tým myslím seba, aby sme sa všetci pochopili), tak aj keby ste One Direction z duše nenávideli, neurobí to s vami vôbec nič, už ste v podstate odolný proti všetkému čo nenávidíte, lebo čítate moje kecy. Ale prejdime k téme, tento článok nepíšem len kvôli pesničke a pozotívnym slovám, aká je krásna, ale aj kvôli, aj kvôli.....aj kvôli....proste neviem ešte kvôli čomu. To je jedno, mám v sebe mix pocitov a ako vždy, nemám ani pary čo chcem, najmä po tom, čo som sa dozvedela o mojej (možno) budúcej škole. Som si ešte viac neistá, či tam chcem ísť. Už mi hrabe, ty tam chceš ísť! Nie, ty tam musíš ísť! Dobre, takže dajme tomu, že moje hlúpe myšlienky sme napravili, a potom prečo ešte píšem tento článok? No napríklad tak, zajtra nemusíte vstávať do školy, čo som ja nemusela už ani dnes, keďže moja matka sa asi predrogovala IBALGIN-om, keďže ju bolí zub a bez problémov ma nechala doma, chápete, bez hocijakých scén, že škola je potrebná a nech sa neulievám. Kam tento svet speje? Takže želám vám a aj sebe pekné prázdniny. Dobre, no a čo ma ešte napadne?

Jáj, chcela som vám sem pridať poviedku EAY, ale keďže som si spomenula, že ju môžem pridať, až keď Brunette* pridá časť jej príbehu, takže ak chcete EAY, choďte sa sťažovať k nej a nie mne. Ja len dúfam, že ma za to nezabije :D Ber to pozitívne blondska moja :D Ja vám iba prednastavím DNL na zajtra, keďže je streda a v stredu by som túto poviedku mala pridávať, no toho sa nedržím, za čo sa máte plné právo hnevať, tak sa hnevajte, nech nie som jediná, kto sa na mňa hnevá. No a čo sa týka novej poviedky, tak by už mala byť naozaj oficiálne spustená tento piatok, no radšej nič nesľubujem, lebo v poslednej dobe sa mi sľuby akosi nedarí plniť, čo je síce smutné, ale pravdivé. A preto ju ja dnes možno prepíšem, čo to trepem, ja ju prepíšem, lebo ak ju neprepíšem dnes, tak už asi nikdy prepíšem! Zatiaľ sa majte, idem sa snažiť ukončiť tento článok ešte predtým, ako ma pred kliknutím na ikonku Hned zverejnit napadne ďalších 500000000 vecí, ktoré som chcela ešte napísať.

No a ako som sa zhodla s JK, táto pesnička, je maximálne úžasná. Citujem. "Ešteže máme uja Sheerana.", zložil úplne dokonalý text a nechápem ako ho mohol nechať ležať tak dlhú dobu v nejakom šuflíku. Je to krásne a neviem sa dočkať klipu, takže idem sa do piatku tváriť, že žiadnu pesničku s názvom Little Things nepoznám, aj keď ju počúvam, dnes celý deň a vždy keď je možné počúvať ju :D Dnes ráno išla na Europe 2, čo ma nehorázne prekvapilo. No, ale aby všetka chvála nepadla len na Eda, tak priznávam, že z hlasov chalanov som úplne mimo a pozerajte si na mňa, ako na magora, ja som si pri tej pesničke dnes zopal krát poplakala. Je jednoducho úžasná a keďže vás už radšej nechcem zaťažovať ďalším textom, tak text a preklad si pozrite TUTO, zlatíčka (nejako som si zvykla oslovovať ľudí okolo seba takto, to je zlé!) ja sa lúčim, idem vám teda prednastaviť poviedku na zajtra, lebo ja na ňu ešte zajtra zabudnem a idem prepísať GBY (Gotta Be You) na piatok. Tak želám vám sladké sny, aj keď už asi spíte ;)* See ya!

EDIT (00:19): Poviedka je prednastavená, očakávajte ju cca okolo 17:30. GBY som už nestihla, idem spať, dobrú noc :)

Čo odo mňa chcete počuť, že je mi ľúto, že nič nepridávam? Áno, je mi to ľúto, ale blog nie je mojou najväčšou prioritou a ak nemám chuť písať, tak nepíšem. Jediné , čo mi je ľúto, je, že zanedbávam moje AFFs, nebojete články mám prečítané, len sa nie a nie dokopať ku komentovaniu! Čo najskôr to napravím... Taktiež vám chcem poďakovať za tak dobrý ohlas k EAY, nečakala som ho :) Poviedky sa pokúsim prednastaviť, aby v dňoch keď budem veľmi lenivá (takmer každý deň), ste na mňa mali aspoň akú takú možnosť pripomenúť si, že táto osoba existuje, aspoň vy, keď už ľudí okolo mňa to neserie.

Nebojte sa nemám depku, nemám perketnú náladu a nebudem sa na internete hrať na niekoho kto nie som. Mám pocit, že blogy má väčšina ľudí, už iba na to, aby si dokazovala to, čo v reálnom živote nedokáže. A pre mňa, za mňa ma za tento môj názor podkopte aj pod tú najčiernejšiu zem v celej tejto galaxii. Nebudem zo seba písaním trápnych článkov o tom aká som úžasná a čo všetko viem a kde všade si viem otvoriť hubu, robiť dokonalého človeka, keď v skutočnosti budem mlčať a hrať sa na najväčšiu suku, a aj tak z toho nič nemám :D Prepáčte, ak som týmto svojím názorom niekoho urazila, ale myslím si, že keď je internet zatrepaný tým, aký je každý inteligentný a úprimný (podotýkam, úprimnosť nie je synomymom slova drzosť), tak ja mám plné právo zatrepať časť tohto moderného sveta svojími kecmi, ktoré aj tak zapdnú prachom len pár minút po uverejnení tohto článku.

Fuu, tak dočkali ste sa dlho očakávanej časti :D Mám pre vás pár noviniek, v piatok môžete čakať prekvapenie vo forme poviedky, takže chcem vedieť, či je o ňu záujem. No a potom, rozhodla som sa, že každý pondelok budem pridávať EAY, každú stredu DNL, každý piatok tú novú poviedku, ktorej názov a obsah sa dozviete ak mrknete v menu STORIES a v nedeľu sa bude každý týždeň striedať jedna z týchto poviedok. Bola by som veľmi rada, ak by ste mi napísali, ktorá z mojich poviedok sa vám páči najviac, alebo skôr, či sa vám nejaká páči. Ja sa s vami na dnes lúčim a odchádzam sa učiť Napoleona Bonaparteho, napísať úvahu a potom sa prejsť s Rikim, užite si diel, aj keď je to megamasticky nezáživné a nič sa tam nedeje, ale snáď si do nedele počkáte na ďalšiu a môžem vám sľúbiť, že tam sa už niečo bude diať :D Nič extra, ale po týchto únavných a nudných častiac aspoň niečo, see you later!

Z minulej časti: Sel dokončila vetu a vystúpili sme z auta, rozdala asi 10 autogramov a potom sme sa stratili. Sadli sme si k vopred rezervovanému stolu a kecali. Jediná potešujúca správa bola, že Selena by mala na dva týždne prísť do Londýna. Bola som taká šťastná, že sa tam zase až tak nebudem nudiť, a aspoň na chvíľu bude s kým pokecať...

Utekala som rovno do parku, kde sme sa mali stretnúť a odtiaľ sa malo rozhodnúť, kam pôjdeme. Nakoniec sme zašli kúpiť jedlo a pizzu a zostali sme na tráve a lavičkách v parku. Bolo fajn, slnko svietilo a okolo bolo cítiť vôňu nejakých kvetov, ktoré vysádzal záhradník. Potom som oznámila kamošom, že odchádzam do Londýna, lebo o tom skoro nikto nevedel. Zoey, na mňa len hodila pohľad typu ako je možné, že si mi to nepovedala a keby som si ju po chvíľke neodtiahla od ostatných, tak jej ani nevadí, že sa dva mesiace neuvidíme.

" Zoey, chcela som sa ťa niečo opýtať."

" Áno, aj ja teba !" povedala nahnevane.

" Tak začni." pokojne som odpovedala a bolo mi jasné, kde je pes zakopaný. Určite jej vadí, že sa tieto novinky dozvedela rovnako ako ostatný

" Prečo si mi nepovedala o tom, že ideš do Londýna ?"

Takže som predsa len uhádla. Toto jej vadilo.

" Dozvedela som sa to včera večer, išla som za tebou, no nebola si doma, dnes ráno som sa mala v pláne u teba zastaviť, no videla som ťa v parku s nejakým chalanom a potom som išla na obed so Selenou."

"Ty si ma videla dnes ráno vonku ?" Zoey hovorila nahnevane a vôbec sa jej nepáčilo, že viem o niečom, čo som zrejme nemala vedieť.

" Áno, no nedostala som sa až tak ďaleko, aby som zistila s akým šťastlivcom si sa to bozkávala."

Zoey si vydýchla a rýchlo odbočila od témy, " Dobre, teraz ty, čo si to chcela ?"

" Neprišla by si za mnou cez leto do Londýna, aspoň na pár dní?"

" Otec tam má ísť na týždeň, za nejakou skupinou a ja by som mohla ísť s ním, aspoň raz ma niekam vezme." Zoeyn otec pracoval v hudobnom priemysle, robil agenta pre jednu firmu a dá sa povedať, že cestoval častejšie ako môj otec.

" Perfektné, a kedy by tam mal ísť ?"

" Niekedy začiatkom augusta."

" Super." Ukončila som konverzáciu a vrátili sme sa naspäť k ostatným , nechcela som zisťovať, kto bol ten chalan, Zoey síce prekvapilo, že som sa jej na to neopýtala, keďže ako ju poznám, dlho to nevydrží a skôr, či neskôr mi povie, o koho ide.

Sedeli sme v parku, kecali až do siedmej, keď sa už začali niektoré decká zbierať preč, lebo mali lety. Odchádzala som medzi poslednými, lebo sa mi nechcelo domov. Nakoniec sme za nami upratali ten neporiadok v parku a stopla som si taxík. Odviezla som sa domov, kde som si do tašky ešte hodila slúchátká s Ipod-om a do kufra nejako napchala môj vankúš I LOVE NY, bolo to asi to, čo som v tejto izbe najviac milovala. Podarovala mi ho mama, keď som bola menšia a my sme sa len tak túlali po New Yorku. Teraz moc maminu nevidím, maká ešte viac ako môj otec, no práca ju baví. Vzala som kufor a prepravku, v ktorej bude cestovať Lolly, môže ísť síce so mnou hore, no musí byť v prepravke. Všetky veci som zniesla dole a čakala na otca. O pár minút prišiel šofér a povedal mi, že otec príde až na letisko, rýchle som skontrolovala doklady a sadala do auta. Šofér ma vysadil pred letiskom a odtiaľ som s Lolly a kufrom išla sama, normálne som na seba nadávala, že ja hlúpa som musela vziať najväčší kufor. Nebolo ľahké predierať sa fanynkami s kufrom, prepravkou a zlatým retríverom. Vošla som dnu, prešla som kontrolou a už som zo sebou len ťahala prepravku, v ktorej bola Lolly. Sadla som si a čakala na lietadlo a na otca. Ešte hodinu tu mám takto sedieť. Asi po pol hodine sa jakot dievčat vonku začal stupňovať a aj keď som bola veľmi ďaleko a za mnohými stenami, tieto dievčatá sa nedalo prepočuť. Hneď som pochopila, kto ide. No a pripravovala sa na to, že budem počúvať týchto nafúkaných Angličanov, celé dva mesiace. Videla som ich len ako si sadli na druhú stranu haly a prišlo k nim ešte pár ľudí. Zrejme manažér a podobný. O pár minút na to prišiel aj otec a Mark. Prišili až tesne pred tým ako sme nastupovali do lietadla, zrejme sa otec chcel vyhnúť výsluchu. Toto mu neodpustím, nemohol mi povedať, že letíme lietadlom s týmito chalanmi? Musím priznať, že boli pekný a celkom ušli, no tá namyslenosť bola podľa mňa strašná.

Čo sa to deje? Kde to som? Čo má toto všetko okolo mňa znamenať? Už nevládzem, deje sa toľko vecí a ja už jednoducho nevládzem, neviem, či určité veci chcem, alebo by som ich najradšej odsunula čo najďalej. Má toto všetko význam? Už nemám chuť, všade okolo mňa samé hádky, vždy to isté dookola a ja začínam byť stredom toho, prečo sa ľudia hádajú? Pritom sa zavriem do svojich myšlienok a uvažujem nadtým, prečo som to urobila a prečo sa toto všetko deje. Nedokážem si odpovedať na pár otázok, to mi najviac vadí. Nebudem vás už zaťažovať mojimi myšlienkami a náladami, radšej si užívajte život...

Čo sa týka poviedky, mala som v pláne pridať ju dnes, ale urobím to zajtra, chcem dať poviedkam jeden deň kedy sa budú pridávať a bodka, prvadepodobne budem dávať EAY v pondelok a štvrtok a DNL v stredu. Myslím, ešte nie som rozhodnutá :) Ja píšem len takto v krátkosti, idem okomentovať všetky články mojich AFF, ktoré som nestihla a potom sa učiť, v izbe mám oblečenie na oblečení, lebo som si chcela popratať skriňu, no nejako to nevyšlo a potom mi tu ešte bzučí ségra, majte sa! (Dnes som nastavila Pattie layout, tak dúfam, že je aspoň trošku spokojná)

Predpokladám, že ste si všimli, že patrím medzi najlenivejšie na zemi. Nebudem sa vyhovárať, že som nemala čas, lebo nejaký by sa aj našiel, ale vaša J. je maximáln lenivá. Týmto sa vám chcem maximálne ospravedlniť, ale hlavne Pattie. Chúďatko čaká na túto ohavu už asi mesiac. Pridám vám sem aj poviedku a vlastne dôvod prečo som nič nepridala je, že radšej uprednostňujem čítanie článkov mojich AFF-s, ako vás trápiť mojimi trápnymi rečami. Skrátim to a lúčim sa svami, pretože idem von.

Kliknutím na obrázok sa vám otvorí náhľad. Mne sa ani len trošku nepáči, ale nech to posúdi Pattie a ako som jej písala, ak ho nebude chcieť, plne to chápem. Ospravedlňujem sa ti, že si na túto hrôzu čakala tak dlho. Ak mám k nemu niečo povedať, tak je to obyčajný jednoduchý layout, pokiaľ viem, tak Pattie nemá rada zložité dizajny. V jednej farbe som ti nevyhovela, ale nemala som ani len najmenšiu potuchu, ako ju tam zakomponovať. Ak ho budeš chcieť, tak mi napíš heslo na mail twobubles@azet.sk, aby som ti ho nastavila a ak si ho chceš nastaviť sama, tak mi napíš e-mail, kde ti ho mám poslať a ak ho nechceš vôbec, tak stačí do komentára opísať túto hrôzu :D Ja končím, lebo na mňa čaká kamoška a sorry, za takto krátky článok po dlhej dobe, ale nemám chuť písať. Idem, majte sa, máte ma tu zajtra :)