Fuu, tak dočkali ste sa dlho očakávanej časti :D Mám pre vás pár noviniek, v piatok môžete čakať prekvapenie vo forme poviedky, takže chcem vedieť, či je o ňu záujem. No a potom, rozhodla som sa, že každý pondelok budem pridávať EAY, každú stredu DNL, každý piatok tú novú poviedku, ktorej názov a obsah sa dozviete ak mrknete v menu STORIES a v nedeľu sa bude každý týždeň striedať jedna z týchto poviedok. Bola by som veľmi rada, ak by ste mi napísali, ktorá z mojich poviedok sa vám páči najviac, alebo skôr, či sa vám nejaká páči. Ja sa s vami na dnes lúčim a odchádzam sa učiť Napoleona Bonaparteho, napísať úvahu a potom sa prejsť s Rikim, užite si diel, aj keď je to megamasticky nezáživné a nič sa tam nedeje, ale snáď si do nedele počkáte na ďalšiu a môžem vám sľúbiť, že tam sa už niečo bude diať :D Nič extra, ale po týchto únavných a nudných častiac aspoň niečo, see you later!

Z minulej časti: Sel dokončila vetu a vystúpili sme z auta, rozdala asi 10 autogramov a potom sme sa stratili. Sadli sme si k vopred rezervovanému stolu a kecali. Jediná potešujúca správa bola, že Selena by mala na dva týždne prísť do Londýna. Bola som taká šťastná, že sa tam zase až tak nebudem nudiť, a aspoň na chvíľu bude s kým pokecať...
Utekala som rovno do parku, kde sme sa mali stretnúť a odtiaľ sa malo rozhodnúť, kam pôjdeme. Nakoniec sme zašli kúpiť jedlo a pizzu a zostali sme na tráve a lavičkách v parku. Bolo fajn, slnko svietilo a okolo bolo cítiť vôňu nejakých kvetov, ktoré vysádzal záhradník. Potom som oznámila kamošom, že odchádzam do Londýna, lebo o tom skoro nikto nevedel. Zoey, na mňa len hodila pohľad typu ako je možné, že si mi to nepovedala a keby som si ju po chvíľke neodtiahla od ostatných, tak jej ani nevadí, že sa dva mesiace neuvidíme.
" Zoey, chcela som sa ťa niečo opýtať."
" Áno, aj ja teba !" povedala nahnevane.
" Tak začni." pokojne som odpovedala a bolo mi jasné, kde je pes zakopaný. Určite jej vadí, že sa tieto novinky dozvedela rovnako ako ostatný
" Prečo si mi nepovedala o tom, že ideš do Londýna ?"
Takže som predsa len uhádla. Toto jej vadilo.
" Dozvedela som sa to včera večer, išla som za tebou, no nebola si doma, dnes ráno som sa mala v pláne u teba zastaviť, no videla som ťa v parku s nejakým chalanom a potom som išla na obed so Selenou."
"Ty si ma videla dnes ráno vonku ?" Zoey hovorila nahnevane a vôbec sa jej nepáčilo, že viem o niečom, čo som zrejme nemala vedieť.
" Áno, no nedostala som sa až tak ďaleko, aby som zistila s akým šťastlivcom si sa to bozkávala."
Zoey si vydýchla a rýchlo odbočila od témy, " Dobre, teraz ty, čo si to chcela ?"
" Neprišla by si za mnou cez leto do Londýna, aspoň na pár dní?"
" Otec tam má ísť na týždeň, za nejakou skupinou a ja by som mohla ísť s ním, aspoň raz ma niekam vezme." Zoeyn otec pracoval v hudobnom priemysle, robil agenta pre jednu firmu a dá sa povedať, že cestoval častejšie ako môj otec.
" Perfektné, a kedy by tam mal ísť ?"
" Niekedy začiatkom augusta."
" Super." Ukončila som konverzáciu a vrátili sme sa naspäť k ostatným , nechcela som zisťovať, kto bol ten chalan, Zoey síce prekvapilo, že som sa jej na to neopýtala, keďže ako ju poznám, dlho to nevydrží a skôr, či neskôr mi povie, o koho ide.
Sedeli sme v parku, kecali až do siedmej, keď sa už začali niektoré decká zbierať preč, lebo mali lety. Odchádzala som medzi poslednými, lebo sa mi nechcelo domov. Nakoniec sme za nami upratali ten neporiadok v parku a stopla som si taxík. Odviezla som sa domov, kde som si do tašky ešte hodila slúchátká s Ipod-om a do kufra nejako napchala môj vankúš I LOVE NY, bolo to asi to, čo som v tejto izbe najviac milovala. Podarovala mi ho mama, keď som bola menšia a my sme sa len tak túlali po New Yorku. Teraz moc maminu nevidím, maká ešte viac ako môj otec, no práca ju baví. Vzala som kufor a prepravku, v ktorej bude cestovať Lolly, môže ísť síce so mnou hore, no musí byť v prepravke. Všetky veci som zniesla dole a čakala na otca. O pár minút prišiel šofér a povedal mi, že otec príde až na letisko, rýchle som skontrolovala doklady a sadala do auta. Šofér ma vysadil pred letiskom a odtiaľ som s Lolly a kufrom išla sama, normálne som na seba nadávala, že ja hlúpa som musela vziať najväčší kufor. Nebolo ľahké predierať sa fanynkami s kufrom, prepravkou a zlatým retríverom. Vošla som dnu, prešla som kontrolou a už som zo sebou len ťahala prepravku, v ktorej bola Lolly. Sadla som si a čakala na lietadlo a na otca. Ešte hodinu tu mám takto sedieť. Asi po pol hodine sa jakot dievčat vonku začal stupňovať a aj keď som bola veľmi ďaleko a za mnohými stenami, tieto dievčatá sa nedalo prepočuť. Hneď som pochopila, kto ide. No a pripravovala sa na to, že budem počúvať týchto nafúkaných Angličanov, celé dva mesiace. Videla som ich len ako si sadli na druhú stranu haly a prišlo k nim ešte pár ľudí. Zrejme manažér a podobný. O pár minút na to prišiel aj otec a Mark. Prišili až tesne pred tým ako sme nastupovali do lietadla, zrejme sa otec chcel vyhnúť výsluchu. Toto mu neodpustím, nemohol mi povedať, že letíme lietadlom s týmito chalanmi? Musím priznať, že boli pekný a celkom ušli, no tá namyslenosť bola podľa mňa strašná.