16. září 2012 v 12:14 | J.
|
Už ste si zrejme všimli, že som nastavila nový dizajn, ale nie som s ním ani len trochu spokojná! Teda včera, keď som ho dokončila sa mi aj páčil, ale pri nastavovaní nastali komplikácie a tak vyzerá horné menu strašne, taktiež menu na boku nie je nič moc a jednoducho tento layout považujem za ten najhorší aký som urobila. Nie kvôli vzhľadu, ten bol celkom pekný (ale iba so starým horným menu), teraz vyzerá strašne, ide o to, že tak hrozne sa mi ešte nikdy nepodarilo nastaviť dizajn. Som na seba extrémne nahnevaná!
Tak čo, ako vám uteká nedeľa? Ja som sa od rána babrala s tým, aby som to nastavila dobre a porzite sa ako to dopadlo! Idem sa učiť, keďže pondelok považujem za najťažší deň z celého týždňa a to nie len kvôli stávaniu, ale aj kvôli odporným hodinám... Dnes pridávam EAY, lebo ak ju nepridám dnes, tak ktovie kedy a aj zabudnete o čom to je. Ak sa tu zajtra objavím, tak to bude určite nejaký článok mimo poviedok. Neviem, nechceli by ste nejakú grafiku? Rada by som niečo urobila, ale keby to malo aj nejaké využitie, budem rada, ak napíšete akú grafiku by ste chceli vidieť.
See you later, your J.
Z minulej časti : " Ahoj, tu je Selena Gomez, po zaznení tónu mi prosím zanechaj odkaz "
" Piiiiip, piiiiip"
" Ahoj Sel, viem, že si v štúdiu a že nahrávaš, no zajtra večer odchádzam do Londýna, chcela by som sa s tebou stretnúť, ak by to bolo možné, každopádne sa ozvy, možno niečo vymyslíme." teraz som spokojná, môžem ísť spať ! S úsmevom na perách som si vytiahla z uší slúchadlá a zaľahla. Pri nohách mi ležala Lolly a zvonku bolo počuť zvuk toho nikdy nespiaceho mesta, bude mi to tu chýbať...
Ráno som sa zobudila na pípnutie mobilu, ktoré signalizovalo SMS-ku.
" Normálny ľudia ešte spia, ja práve sedím na letisku a čakám na lietadlo. Song vyzerá celkom dobre, len to ešte musia dať trochu do kopy. Jasné, že sa s tebou stretnem, o 15 minút by som mala odletieť, a potom mám ešte pár stretnutí, čo povieš na 11? Dáme si obed? S pozdravom Sel :)"
Tejto správe som sa potešila, stihnem ísť von zo Sel a aj stretávku zo školy, myslela som si, že sa jedného z toho budem musieť vzdať.
"Teším sa, o jedenástej pri nás v reštike ?" Pár blokov od nášho bytu bola celkom v pohode reštaurácia, o ktorej ešte novinári nevedeli a chodilo tam dosť veľa celebrít, vlastne nikto o tejto reštaurácii ešte ani nemukol a je zaujímavé, že tí idioti, ktorí hviezdičkám nedajú pokoj, o ňu ešte nezakopli. Bolo síce iba päť ráno, no spať sa mi už nechcelo. Aj Lolly už bola hore a tak som na seba hodila tepláky, modré tielko a bielu mikinu, do ruky vzala mobil, kľúče, pár dolárov a vôdzku. Po tichu sme sa s Lolly vyparili von a túlali sa New Yorkom. Sadla som si do parku na lavičku a Lolly sa okolo mňa motkala. Okolo prechádzalo pár opitých chalanov, ktorí asi včera oslavovali koniec roka. Park bol pokojný, iba pár ľudí so psami, no a ešte pár bežcov. Zrazu som začula známy smiech. Pozrela som sa okolo seba a za bránou parku som uvidela Zoey. Stála tam s chalanom, blondiak, nie moc vysoký, škoda, že som viac nevidela, sakra, musel sa otočiť chrbtom! Ja som síce Zoey videla, no ona mňa nemala šancu cez metrový múr, na ktorom boli ešte mreže. Akoby som bola v ohrade pre medvede a nie v parku.
Mala som tušenie, že to nie je len obyčajný chalan, ktorého stretla na ulici a keď sa pobozkali, bolo mi všetko jasné. Tak táto baba má chalana a ani nedá vedieť ? Ach jaj, už som asi fakt jediná v okolí, o koho nemá nikto záujem? Teda nie žeby som na tom bola až tak zle, ocitlo sa tu pár chalanov, no všetko to boli idioti, alebo chalani na nižšej úrovni, ktorí chceli len to, aby som cvakala večere, kupovala im darčeky a podobne. Mne by vôbec nevadilo chodiť s chalanom, ktorí má menej peňazí, ale nebudem si predsa od frajerky, s ktorou chodím dva týždne pýtať hodinky za nehoráznu sumu.
Zoey a ten chalan sa otočili a odkráčali uličkou, kde som ich už nevidela. Pomaly som sa aj ja pozbierala a vracala sa domov. Bolo už sedem, takže som asi hodinu a pol presedela v parku. Cestou domov mi Selena potvrdila stretnutie a keď som prišla, myslela som si, že umriem od smiechu. Mama bola už od minulého týždňa v Európe, a naša domáca si vzala na pár dní voľno. Takže buď sme objednávali pizzu, alebo som občas niečo navarila. Otec a Mark stáli pri šporáku a hádali sa o tom, že či bude na raňajky praženica, alebo hrianky. Ten pohľad bol komický, keďže otca v zástere a Marka s panvicou v ruke nevídam každý deň. Ani by si ma nevšimli, keby som nespustila smiech a nezačala sa takmer váľať po zemi. Normálne som mala až kŕče v bruchu z toho, ako som pozerala na týchto dvoch.
"Čo je tu smiešne?" pozrel sa na mňa namosúreným pohľadom otec.
" Choďte sa radšej umyť a obliecť, raňajky urobím ja ." dostala som zo seba, keď som sa konečne prestala smiať.
"Ale omeletu." zahučal Mark
" Veď včera sme jedli omeletu, dnes budú hrianky, ja som tu otec, ja chcem hrianky!"
" Tebe spravím omeletu," ukázala som na Mark, " a tebe hrianky." kývla som hlavou na otca.
" Platí." zahučal Mark a zberal sa preč.
" Tu panvicu by si mi mohol nechať ."
Pozrel sa na ruku v ktorej ju držal, položil ju na stôl a odpochodoval. Otec si z chladničky nalial pomarančový džús a začala sa ma opäť vypytovať : " Kde si bola tak skoro?"
" V parku s Lolly ." zamrmlala som celkom pokojne na to, že tieto otcove ranné výsluchy nenávidím, pýta sa tak, ako by som chodila lietadlom do Californie, potom späť a potom si ešte zašla do baru hneď z rána.
" Jáááj, a čo máš dnes na pláne?"
" O jedenástej po mňa príde Sel a ideme na obed a o druhej máme rozlúčku zo školy."
" Dobre, nech si do ôsmej doma, lebo o deviatej nám letí lietadlo a už aj tak prídeme neskoro."
"Fajn," položila som pred neho hrianky.
"Natrieť si ich vieš, nie?" odpovedala som na otcov spýtavý pohľad.
"Áno, ďakujem."
Ešte chvíľu som dávala pozor na omeletu, potom som dole zavolala Marka, ktorý sa mi na počudovanie poďakoval, a to si asi budem musieť niekam zapísať. Zjedla som jogurt a vošla do izby. Rozmýšľala som, čo si oblečiem. Nejako som si nevedela vybrať z toho čo mi tu ostalo, keďže veci, ktoré považujem za tie najlepšie som už zbalila. Nechala som to tak a zapla si TV. Pozerala som pár vecí a len tak prepínala programy, keď som zastala na MTV a tam videla jačiace dievčatá. Počkať, veď toto odniekiaľ poznám!
Po chvíli mi došlo, že sú na JFK International Aiport, odtiaľ som mala o pár hodín letieť. Zaujala ma táto reportáž, pretože nestrpím, keď je na letisku extra veľa ľudí a teraz ich tam bolo naozaj viac ako zvyčajne. Ako by nestačilo, že tam bude kopa dovolenkárov, ak tam do večera ostanú aj tieto jačiace stvorenia, tak umriem.
Tak toto NIE! Moderátorka si pokojným tónom povedala : "Fanúšičky One Direction, už teraz stoja pred JFK International Aiport a do 21. Hodiny budú čakať na to, aby sa rozlúčili so svojimi idolmi a zakývali im, keď opustia New York a vrátia sa do svojho rodného Anglicka."
mne sa ten layout velmi lúbi :)) aj ja som akurát rozmýšlla že by sa mi zišiel nový, lenže ja s grafikou moc robiť neviem, a hladám niekoho kto by mi ho spravil.
a ten tvoj sa mi vážne moc páči :))
btw poviedka je supeer :)