8. září 2012 v 16:43 | J.
|
Pôvodne som chcela celý článok venova tomu, že som späť a podobne, no nikoho by môj týždeň nezaujímal a tak vám pridávam poviedku EAY, ktorá mala o veľa lepší ohlas ako som čakala a preto dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto časť, no tiež to nie je nič moc. Nič moc ? O čom točím, je to strašná časť, no zajtra, alebo napozajtra sa dočkáte ďalšej časti a už len pár a budeme sa dostávať k zoznámeniu sa s One Direction... Ale všetko sa dozviete v čas. Tieto časti sú krátke, lebo spojiť ich by vyzeralo zle a inak som to nevedela dať dokopy, preto tu pribudne čo najskôr ďalšia časť a ak sa mi dnes podarí prepísať ďalšiu časť DNL, tak pridám aj tú, nemôžem však dávať dve články v jeden deň, lebo potom čítate iba ten, ktorý je ako prvý na stránke, teda česť výnimkám :D Ja teraz idem obehnúť moje AFF-ka, poodpisovať na komentáre a potom ak sa nájde niekto kto bude chcieť ísť von, tak si to nasmerujem tam :) HOPE YOU LIKE IT !

Z minulej časti : Milovala som potulovať sa večer po New Yorku, bolo to mesto, kde nikto nikdy nevedel, čo sa stane, a práve to som na ňom milovala, ako som sa tak túlala v myšlienkach, došla som k Zoey. Vrátnik mi hneď povedal, že celá rodina išla ne večeru, a vlastne potom mi napadlo, že za Zoey dnes ráno sťažovala, že jej sa nikam nechce ísť a vie si predstaviť aj krajšie strávený večer. Tak nič, veď možno sa ešte uvidíme ráno. Letíme až večer, takže celý zajtrajšok mám vlastne voľný. Idem sa teda dobaliť, keďže jediné, čo som zbalila bola kozmetická taštička a tú ešte budem potrebovať. Nahádžem tam pár vecí , teda len tie, ktoré považujem za potrebné. V Londýne by predsa mali byť obchody a keď nie, tak mi otec zaplatí letenku a poletím naspäť domov, veď čo tam budem robiť bez priateľov a obchodov ?
Samozrejme, veď ako inač, môj brat si neodpustil zdrhnúť z domu. Musel ísť von bez toho aby som mu vrátila otcove upozornenie. Prečo ja hlúpa musím vždy odchádzať z domu prvá s najväčšou pozornosťou a ten idiot sa potom len nenápadne a v tichosti vytratí ? Nazrela som do obývačky, kde otec zaspával pred telkou, vypla som ju, čo mu zjavne nevadilo a nabehla som do izby.
Z pár vecí sa nakoniec vykľul môj najväčší kufor a to som ešte nemal pobalené všetko, nech sa otec pripraví, že bude platiť za nadváhu kufru, vlastne čo je toto za slovné spojenie, že nadváha kufra...
Pomaličky som už odchádzala do ríše snov a napadlo mi, že máme zajtra o druhej v meste stretko zo školy, niečo ako rozlúčku s týmto rokom, pretože mnohí, ako ja tu cez prázdniny nebudú, dokonca niektorí prídu až v polovici septembra. Lenže väčšina z tých deciek nejde do upršaného Londýna, ale na slnečné pláže v Karibskom mori. Áno, navštevujem školu, kde chodia decká, ktoré majú bohatých rodičov a poviem vám škola je rovnaká ako všetky,pred tým som chodila do obyčajnej školy, no tam sa pár učiteľom nepáčilo, že mám o niečo viac peňazí ako oni a že oni makajú za tak mizerný plat, kým môj otec si fotografovaním zarába veľké prachy. Poviem vám ale, že ani tamto nie je práca snov, ak sa idú fotiť photoshooty, tak strávite celý deň len fotením a ďalší deň vyberaním tých najlepších fotiek spomedzi dvoch tisícok ďalších a ešte lepšie je, keď sa hviezdičkám nepáčia a všetko robiť na novo. O obaloch na CD ani nehovorím, namakáte sa ako idiot a oni si vyberú štyri fotky, ktoré sú z hľadiska fotografovania tie najhoršie. Takže asi takto, niektorí dokážu byť v celkom v pohode, no pár ľudí by sa odmietlo fotiť, preto, lebo jeden jediný vlas na hlave majú na druhú stranu. A to učiteľom vadilo ? Postavila by som ich k fotoaparátu a dala by som im urobiť trikrát tú istú prácu, ako to musí pri niektorých ľuďoch robiť môj otec. Dá sa povedať, že patrí k jedným z tých dobrých fotografov, ktorí si dobre zarábajú, no nie sú často doma. A tak keď som skončila základku, dal ma otec na drahšiu strednú školu, moc sa mi tam nechcelo, ale je to celkom v pohode a decká sú tam úplne iné, ako som čakala, vlastne väčšina sa mala na základnej rovnako ako aj ja a dá sa povedať, že sme sa našli, lebo vieme urobiť poriadnu zábavu. Paráda, zajtra bude sranda a budem môcť pokecať so Zoey. Chcem ju dostať aspoň na dva týždne do Londýna a myslím, že by jej to rodičia mohli dovoliť. S otcom som to už vybavila, vlastne to bola jedna z mnohých podmienok, aby som šla do Londýna bez akýchkoľvek scén. V ušiach som mala slúchadlá a počúvala pesničky a na sebe tričko s nápisom "SELENA GOMEZ !" podarovala mi ho asi pred pár dňami, keď sme vyrazili nakupovať, vlastne sme si celkom rozumeli a bola asi jediná, s ktorou sa dalo rozprávať normálne, teda priatelila som sa s mnohými mladými celebritami, no ona bola niečo ako moja staršia sestra. Teda, nestretávali sme sa často, no snažili sme sa aspoň raz za týždeň, nedalo sa to, lebo často bola preč. No bolo s ňou perfektne. Rozmýšľala som o tom, čo budem v Londýne bez Zoey, Sel, alebo ostatných mojich kamarátov robiť, aspoň že si môžem vziať Lolly. Musím sa zajtra stretnúť aj so Sel. Ráno to vybavím, aj keď to zrejme nebude jednoduché, práve teraz by mala natáčať song v štúdiu, tak to vybavím teraz. Pochytila som do ruky BlackBerry a v kontaktoch hľadala Selenu.
" Ahoj, tu je Selena Gomez, po zaznení tónu mi prosím zanechaj odkaz "
" Piiiiip, piiiiip"
" Ahoj Sel, viem, že si v štúdiu a že nahrávaš, no zajtra večer odchádzam do Londýna, chcela by som sa s tebou stretnúť, ak by to bolo možné, každopádne sa ozvy, možno niečo vymyslíme." teraz som spokojná, môžem ísť spať ! S úsmevom na perách som si vytiahla z uší slúchadlá a zaľahla. Pri nohách mi ležala Lolly a zvonku bolo počuť zvuk toho nikdy nespiaceho mesta, bude mi to tu chýbať...
Ou, aj ja chcem za kamarátku Sel!
Bohovké, teším sa, ako sa to rozbehne 