Hi mrkvy, ako sa máte? Pridávam poviedku, hlavne na NikushQine želanie. Pravdepodobne chcela EAY, ale dúfam, že ju aj táto poviedka poteší. Už dlho tu nebola a bolo by na čase ju sem pridať, EAY vám sem pridám zajtra, alebo možno ešte dnes večer. Zrejme ale až niekedy po dvadsiatej... Tak čo, ako sa máte po druhom školskom týždni (pre mňa prvom)? Je to ešte celkom v pohode, no nechcem sa dočkať vstupných previerok a všetkého toho podobného. Viete, čo, ja končím, neviem čo povedať a tak trepem somariny.
PS: Ozaj, pozerali ste včera The X Factor? Ja hej, ale asi iba do polnoci, potom sa mojej šikovnosti podarilo zaspať :D

Z minulej časti : "Diana spamätaj sa !" pustil sa do nej Matej a ja som vedela, že to nedopadne dobre, "Skončil som s tebou, a to úplne. Poď Lea, pôjdeme preč, lebo sa mi nepáči prítomnosť niektorých ľudí. Odtiahol ma von s parku a kráčali sme smerom k neďalekej rieke, celý čas bolo ticho, ja som netušila čo povedať a jemu tiež nebolo dvakrát do reči." Sadli sme si na breh a ja som to ticho už nezniesla.
"Uvedomuješ si, čo si pred chvíľou urobil ?" opatrne som sa opýtala.
"No pomaličky mi to dochádza." zasmial sa.
"Matej, ty si ju poslal k vode. Povedal si jej dosť škaredé veci a zastal si sa ma! Nechal si svoj vzťah s ňou, kvôli jednému bozku so mnou, kričať si mal na mňa, nie na ňu."
"Ešte raz ti opakujem, že ja som sa s ňou nerozišiel ani dnes a ani včera. A čo sa týka toho bozku, tak by nemusel byť jediný." dopovedal a opäť sa ocitol pri mojich perách.
"Nie, nerob to, lebo to budeš ľutovať a ja tiež." odtiahla som sa, "Neviem prečo to robíš, ale určite to nie je kvôli mne. O čo ti ide ?"
"O nič, proste sa mi páčiš."
"Prečo ti len nedokážem uveriť. Nepríde ti to divné ? Najpopulárnejší chalan zo školy nechá svoju priateľku, pre nové dievča, ktoré pozná iba mesiac, aj to ju vlastne nepozná, lebo jej iba zopár krát pozdravil a dnes je s ňou po druhý krát sám, no nie je to divné?"
"Pozri sa na to z mojej strany. Chalan, ktorého všetci považujú za úžasného a perfektného chodí už tri roky s dievčaťom, ktorému nejde o neho, ale o imidž. Do teraz sa o to nestaral, lebo nepoznal dievča, ktoré by mu stálo za počúvanie primitívnych poznámok jeho ex a jej bandy. Do školy, ale prišlo jedno úžasné dievča. On, ktorý nemal problém zbaliť hocijakú babu zrazu nevedel ako ju pozvať von, no táto šanca sa mu naskytla, keď pred jej barákom uvidel jej mačku. Ona pozvanie prijala a on je z nej totálne mimo, bol by veľmi rád, keby to skúsili ako normálny ľudia, čiže chodiť spolu von, spoznať sa a potom možno aj niečo viac."
"Neviem, mala by som ti dať pokoj, vieš čo to bude v pondelok v škole ? Diana ma zabije a tancu môžem rovno zakývať.
"Prečo by si mi mala dať pokoj? Lebo Diana ovláda tanec na celej škole? Počul som, že jej dosť siahaš na päty a ak ťa bude chcieť vyhodiť z družstva, musí mať na to dobrý dôvod a ten určite nebude, že randíš s jej bývalým."
"Veď práve preto, bude sa pozerať na všetko okolo mňa len aby ma mohla vykopnúť. Vieš čo, som zmätená, tlačíš ma do niečoho čo ani neviem či chcem. Vlastne ako vieš, že o teba mám záujem? Čo ak ho nemám?"
"Ale ty ho máš."
"Jasné, a to odkiaľ vieš?"
"Vidím to, vidím na tebe, ako sa usmievaš, vidím, ako sa pozeráš na svet a viem, že sa mi páčiš, preto sa musím páčiť aj ja tebe. Bol by hriech, keby to tak nebolo. A potom, vidím ako sa na mňa pozeráš a ..." začal sa na mňa usmievať.
"Buď už ticho," buchla som ho do ramena, "nefandí si nejako veľmi tento futbalový kapitán?"
"Dúfam, že nie." a opäť bol tak blízko, opäť som cítila jeho dych.
"Prepáč, ja, ja ..." postavila som sa a odbehla, nechala som ho tam len tak sedieť, zdrhla som mu rovno spred ksichtu. Ani neviem či mi viac vadilo, že som ho pobozkala, alebo, že som ho nepobozkala. Neviem čo chcem a to naozaj...









SUPER!
už som si že si na túto poviedku aj zabudla..
Mňa to vôbec nehnevá.. :) A naozaj, úplne to isté si myslím aj ja..