- PREDNASTAVENÝ -
Dnes ešte zrejme sedím doma, no v prípade že som lenivá som vám prednastavila poviedku. Bolo by na čase ju pridať, ja viem, ale aj lenivý ľudia musia byť :D Začala som písať už tretiu poviedku a približne o čom bude sa dozviete TADY . Prosím vás, dajte mi vedieť, či sa ju oplatí písať a bude ju niekto čítať, alebo sa na to mám vykašľať. Takže ja sa lúčim a HOPE YOU LIKE IT :)

Z minulej časti : "Si normálna ? Matej sa ti ide ospravedlniť a ty budeš mať na sebe rifle a mikinu ?" neodpustili si udivený tón Laura.
"A ? Nie je to jedno, pre mňa, za mňa tam pôjdem aj v pyžame."
"Rob čo chceš, ja odchádzam. Podľa mňa si chorá a ja sa nechcem nakaziť."
"Si sprostá !" hodila som po nej vankúš a Laura vybehla z izby, asi išla naozaj preč. Tak fajn, je 19:15, oblečiem sa a ešte možno pozriem telku. A tak aj bolo, naozaj som si obliekla rifle, k tomu červenú mikinu cez hlavu a vlasy zviazala do konského chvosta. Potom som to už iba ukončila riasenkou a balzamom na pery. Na 5 minút som si ľahla pred telku, kde som aj zaspala a prebral ma iba zvuk nášho zvončeka.
"Ahoj." pozdravila som Matejovi, hneď ako som otvorila dvere.
"Ahoj, môžeme ísť ?"
"Jasné." zamkla som dom, lebo mamča sa niekde túlala, kľúče a mobil som si dala do vreciek na mikine a odkráčali sme smerom k parku.
"Dáš si niečo ? Zmrzlinu, vodu, hocičo ?"
"Nie ďakujem, vlastne, mňa by viac zaujímalo, prečo sme dnes išli von."
Na chvíľu zastavil a pozrel sa tými jeho krásnymi očami priamo do tých mojich. Musela som uhnúť pohľadom, lebo asi by som odpadla, ak by som mala takto ďalej stáť.
"Vieš, ide o to, že ... ja neviem ako to povedať. Proste, je mi s tebou fajn, si super baba, ale..."
"Ale, čo ? Matej, ja od teba nič nechcem, ja viem, že chodíš s Dianou, ani sa o nič nepokúšam, proste som s tebou bola včera von, ako s kýmkoľvek iným." Áno, ja viem, že klamem, ale čo mu mám povedať, nie, mne sa páčiš, nemohol by si nechať kráľovnú Dianu a tráviť čas, radšej so mnou ? So mnou, vieš ja som Lea a som nikto.
"Aha," neviem prečo, no v jeho hlase som cítila sklamanie, "vieš, ja som to tak necítil. Ja som sa z Dianou rozišiel, a naozaj nemala dôvod včera ti takto vynadať."
"Prosím ťa, nemala dôvod ? Mám pocit, že si zmetený, vaše rozchody trvajú týždeň a potom ste opäť spolu." pohla som sa, nechcela som tam takto stáť, bolo to divné.
"Si informovaná, ako pozerám."
"Matej, ja do tejto školy chodím ešte iba jeden a pol mesiaca a vy ste sa už druhý krát rozišli."
"To je pravda, ale tento raz som s ňou skončil nadobro."
"Musím uznať, že máš zmysel pre humor."
"To nebol vtip, ja to myslím vážne."
"Matej, nechajme to tak, radšej pôjdem domov." otočila som sa a kráčala smerom von s parku.
"Nie, počkaj," zastavil ma, "nechoď ešte !"
"A na čo mám čakať, že opäť stretneme tvoju frajerku a tá mi vynadá do štetky ? A vieš, že mala pravdu, ľutujem, že som včera večer niekam šla."
"Ľutuješ to ? Aha, tak prepáč, myslel som si, že si so mnou chcela ísť von."
"A ver tomu, že chcela, ale aj ja sa cítim ako špina. Vieš čo to pre ňu muselo byť ? Vidieť teba a mňa ako si kráčame v piatkový večer spolu po parku ? Namiesto mňa mala stáť vedľa teba ona a nemal si sa starať o to, či je zima mne, ale či je zima jej. A ona, namiesto toho strávila piatok potulovaním sa po meste s babou, ktorá je iba jej poskok a nie kamarátka. Už si pochopil ako sa cítila ?"
"Ale nemala prečo, mohla akurát tak závidieť, že trávim čas s tak úžasným dievčaťom ako si ty. Ja som s ňou naozaj skončil a už nikdy s ňou nič nechcem mať, chápeš ?" priblížil sa ku mne a nečakane ma pobozkal, vlastne som bola v šoku a uvedomila si to až potom ako to skončilo. Iba som ostala ticho stáť a prebudil ma iba hlas, ktorý som najviac na svete nenávidela.
"WOW, takže tebe včera nestačilo ? Máš dobrú výdrž, ale už konečne pochop ty štetka, že Matej ťa nechce."
"Diana spamätaj sa !" pustil sa do nej Matej a ja som vedela, že to nedopadne dobre, "Skončil som s tebou, a to úplne. Poď Lea, pôjdeme preč, lebo sa mi nepáči prítomnosť niektorých ľudí. Odtiahol ma von s parku a kráčali sme smerom k neďalekej rieke, celý čas bolo ticho, ja som netušila čo povedať a jemu tiež nebolo dvakrát do reči." Sadli sme si na breh, kde som to ticho už nezniesla...









aaaaaaa! moja to nemyslíš vážne takto to skončiť? je to úžasné :), ale ja chcem vedieť čo bude ďalej
a máš nádherný nový lay a tá nová poviedka sa mi páči takže určite má význam ju písať :)