Pridávam vám poviedku, neviem, čo by som vám mala k nej povedať, lebo ako som písala v predchádzajúcom článku, netuším ako ďalej :( Asi iba toľko, že táto časť je jedna z tých dlhších a dúfam, že sa vám bude páčiť :) Zajtra mám tréning a potom sa tu možno ukážem, ešte neviem. Užite si jednoducho poviedku a ja idem zrejme písať ďalšie časti, alebo spať, neviem. Tajne som dúfala, že tieto prázdniny budú iné, ale nie, opäť ich celé presedím doma, na budúci rok sa fakt drbnem na kopu táborov a urobím tak, aby som nesedela doma. Zase som si rezervovala celé prázdniny pre kamošov a oni sa porozutekali preč, alebo na mňa serú. Toto leto som bola až raz na kupku a pri tom je to 5 minút cesty. Už to fakt potrebuje zažiť poriadne prázdniny :D Prečítajte si poviedku a povedzte mi prosím, či ju má zmysel ešte písať, lebo mám pocit, že už nikoho nebaví.

Z minulej časti : "Prvých päť SMS-iek je o tom, ako veľmi ho to mrzí, a že je mu to naozaj ľúto, v šiestej mi píše, že by sa so mnou chcel porozprávať, v siedmej napísal, či ešte zájdeme von a v ďalších troch je napísané, že je idiot a že nech sa nehnevám."
"Počkaj, ja som asi zle počula, Matej ti napíše, že ho to mrzí a že chce ísť s tebou opäť von a ty o tom hovoríš tak, ako by ti prišla SMS-ka od operátora."
"No a čo ? Teraz mi píše, ale včera sa na mňa vysral."
"A čo by si chcela, mal za tebou bežať až domov ? Pokiaľ je to tak, ako si mi včera povedal, tak sa ťa zastal pred jeho frajerkou, takže láskavo zdvihni svoje drahocenné rúčky a odpíš mu, že je všetko v pohode, len si si včera vypla mobil a SMS-ky si čítala až teraz."
"Ešte si to rozmyslím, nechajme to tak."
Nakoniec sme s Laurou len tak kecali a potom išli pozrieť Lukáša, bol fakt v katastrofálnom stave. Bolo už 6, keď som si konečne sadla a bola doma sama. Nedalo mi nerozmýšľať nad tým, či mám napísať Matejovi. Vlastne som na neho bola naštvaná, ale ani neviem prečo, veď sa ma zastal a ja byť ním, tak sa na to už pri tretej SMS-ke vyseriem. Nakoniec som si povedala, že za odpísanie nič nedám.
"To je v pohode, ja sa nehnevám. Nemala som súhlasiť, že s tebou pôjdem von, mala som to čakať."
O pár minút mi blikal mobil so správou od Mateja, "To vôbec nie je v pohode, boli sme iba von a Diana na teba škaredo vyletela, mohli by sme sa stretnúť a porozprávať sa ?"
Neviem, či sa s ním chcem stretnúť, nechcem opäť počúvať Dianine prednášky a to som ešte nebola v škole, ak to v pondelok prežijem, tak si oblížem lakeť (je to nemožné, neskúšajte to). Nakoniec som mu predsa len odpísala, "No, ja neviem, či je to práve ten najlepší nápad. Diane sa to nebude páčiť."
"Je úplne jedno, čo si o tom bude myslieť Diana. Prosím, stretnime sa a ber to ako moje ospravedlnenie za to čo sa stalo."
"Nie som z toho nadšená, ale fajn."
"Ďakujem, tak o 8 som u teba ? :)"
" OK :)"
O Bože môj, Lea uvedomuješ si vôbec, čo si práve spravila ? Si úplne hlúpa, samozrejme, že teba nemôže človek nechať len tak, vždy musíš všetko pokaziť. Fajn, dnes pôjdete von, povie ti, že ho to mrzí a to bude všetko. Ešte zopár krát sa stretnete na školských chodbách, možno ti pozdraví a koniec. Jednoducho to bude ako predtým. Čo to trepem ? To nebude ako predtým, jeho frajerka mi povedala, že som štetka. Ale veď on jej hovoril, že sa s ňou rozišiel, možno to už nie je jeho dievča. Bolo to zložité a ako som sa minule dozvedela od Laury, ich rozchody ani neboli rozchodmi, vyzeralo to skôr ako hra na upútanie pozornosti. Rozišli sa a potom sa o týždeň dali dokopy, no čo je mi toto za vzťah ? Radšej to nechám tak a zavolám Laure, aby som jej dokázala, že som ju počúvla, o pár minút sme už sedeli na asvaltke pred našimi domami a rozprávali sa o Matejovi.
"Vieš ja tam naozaj nechcem ísť."
"Prosím ? Kde je tá baba, ktorá šalela pri pohľade na neho, ktorej sa vždy podlamovali kolená, keď jej povedal iba jednoduché "Ahoj" a ktorá by vedela o jeho úsmeve napísať dvadsať stranovú esej ? Hmm, tak kde sa stratila ?"
"Tú esej ti môžem napísať aj teraz, ale je to iné, keď som včera videla Dianu, ja mám pocit, že ona k nemu fakt niečo cíti."
"Hovno k nemu cíti, je jednoducho len dobrá herečka, vieš čo ju serie ? To, že je ohrozený jej post kráľovnej školy, to ju serie ! Ona nemiluje Mateja, ona miluje seba a nemôže ho prenechať tebe, lebo jej začínaš ohrozovať aj post kapitánky na zakládke. Zníži sa jej popularita ak sa rozíde s Matejom a ešte viac ak už nebude mať pod palcom všetky tanečnice. O to tu ide ! Keď už nebude taká slávna, bude ťažké presvedčiť učiteľov, aby jej zlepšili prospech, lebo ona robí dobré meno školy a už jej nebudú robiť úlohy mladšie baby. O tomto je tu reč ! Ona nie je obyčajná baba, ona je jednoducho cieľavedomá karieristka, akurát, že má zlé ciele."
"Ono, ak sa na to pozriem takto, možno na tom aj niečo je. Nechajme to tak, radšej mi poď pomôcť vybrať niečo na oblečenie, hlavne nech sa opäť netrasiem od zimy."
Vbehli sme teda ku mne do izby a víla už začala čarovať (Laura mi vyberala oblečenie).Po pol hodine pozeranie do skrine som na toto už nemala náladu.
"Nechaj to tak, vezmem si rifle, mikinu a budem mať pokoj."
"Si normálna ? Matej sa ti ide ospravedlniť a ty budeš mať na sebe rifle a mikinu ?" neodpustili si udivený tón Laura.
"A ? Nie je to jedno, pre mňa, za mňa tam pôjdem aj v pyžame."
"Rob čo chceš, ja odchádzam. Podľa mňa si chorá a ja sa nechcem nakaziť."
"Si sprostá !" hodila som po nej vankúš a Laura vybehla z izby, asi išla naozaj preč. Tak fajn, je 19:15, oblečiem sa a ešte možno pozriem telku. A tak aj bolo, naozaj som si obliekla rifle, k tomu červenú mikinu cez hlavu a vlasy zviazala do konského chvosta. Potom som to už iba ukončila riasenkou a balzamom na pery. Na 5 minút som si ľahla pred telku, kde som aj zaspala a prebral ma iba zvuk nášho zvončeka.









ahoj :) jasne že mala :) tiež tvoj blog už sledujem chvílku
teda vlastne sledovala pred prazdinami
hned si ťa tam šupnem. :) ako Želpi alebo ina prezývka? :)