25. června 2012 v 13:32 | Želpi
|

Nebudem sa vám tu rozpisovať o tom, že sem nachodím a podobne, lebo to každý vieme, ale ani som emala náladu sem chodiť. Moje AFF som navštevala, aj keď som nekomentovala, no to som už ja. Musím urobiť ešte jeden layout, no vôbec neviem ako skombinovať zelenú a ružovú tak, aby to nevyzeralo gýčovo :D Čo pri mojej šikovnosti aj bude, ale o tom potom. Dnes sme mali Cvičenie v prírode, alebo v ľudí normálnych rečí branné :D No vám hovorím, taká pecka jak dneska bola :D Prišli sme do školy a že ideme opekať, ráno ešte pršalo, takže to nebol najšťastnejší výber, no sami sme tak chceli. Potom sme sa vybrali cestičkou na Ostrý vrch, kde sme nakoniec nedošli, lebo A-čka a ich triedna (naša slovenčinárka) v kuse trepala niečo v zmysle, že či sme normálny a že nech ideme pomalšie. Asi v polke cesty začalo trocha pršať a krasavice, že oni nikde nejdu, lebo budú spotené. Do piči ta pridem domov a sa osprchujem ne ? Žijeme v 21. storočí ľudia, haloooo preberte sa z doby kamennej .... Takže oni si isšli sadnúť naspäť dole na ihrisko a my sme si vyšľapali ešte kúsok, potom sa nás vzdal už aj náš triedny a odpochodoval dakde do lesa. Dostali sme sa k neakej chatke, kde bolo ohnisko a prístrešok, lenže nikto nemal zápalky, o chvíľu nám volal triedny, že máme zísť dole, lebo že začína pršať, ta naspät dolu. A samozrejme, že my sme museli ísť naspäť cez les a nie po asvaltke :D V lese bola vychodená cestička, ktorá bola po daždi celá rozmočená a všade samé blato, minimálne 10-krát hrozilo, že sa zdzigám na zem a už sa nepostavím, no asi 5-krát z toho som sa zachytila o spolužiačku a potom sa mi už darilo stať na vlastných nohách. Ako sme tak išli dolu, jeden chlapec z A-čky skonštatoval, že v tom lese sa nemáme kde stratiť a už o 5 minút tam pičoval, že kde sme, bol by ochotný sa vyštverať naspäť hore, no my sme už zliezli po kopečku nevedeli zastaviť, tam predviedla Julča svoje krásne schopnosti a mám pocit, že vytvorila nový šport niečo ako lyžovanie v blate :D Dotrepali sme sa dole a kochali sa na našich botaskách, vlastne ja neviem čo si obujem :D Mám ísť po segru do školského klubu a moje botasky sú zablatené a mokré, musím s tým ísť niečo urobiť. Chvíľu sme sedeli natribúne a plánovali naše prázdniny u mojho deda a na chatách a potom, že ideme do školy na obed, môžem im jebať na obed, mne sa nechcelo ísť do školy, keď som to mala po ceste a tak som si ja , Julča a ešte jedna spolužiačka vybavila menšiu protekciu u triedneho :D Teraz fakt umieram od hladu a tak si idem urobiť sáčkovú polievku alebo wifonku, asi ma nachápete, to nevadí :D A nevšímajte si, že tento článok je krátky, on v skutočnosti nie je krátky. To bude jedna z vecí, ktoré urobím, keď bude čas - spravím si na blogu menu :D Ja sa bojím, mne niečo trieska dole v kuchyni, znie to ako keby niekto otváral a zatváral chladničku. Keď za do dvoch mesiacov neozvem, znamená to, že ma niekto zabil pre jogurt, ale teraz vážne, idem dole :D
EDIT 13:41 : Žijééééém, v kuchyni nič nebolo. Asi sa ma to zľaklo, keď som tam nabehla s mobilom v pravej ruke pre prípad polície a s ovládačom od DVD-čka v ľavej. Veď ako by sa mi podarilo zavolať policajtov, keď by som nemala do neželaného hosťa čo hodiť ? V kuchyni síce nikto nebol, ale pre istotu som skontrolovala celé spodné poschodie a ovládač som hodila za dvere v chodbe, lebo som si myslela, že tam niekto je a to len sa odtrhla tota somarina na vešanie kabátov a všade po zemi som mala bundy. Bože, ja tu stresujem, že ma chce niekto zabiť, znásilniť, alebo dajaky idioti si prišli zobrať našu asi 100 ročnú telku a to len v chodbe zdzigá vešiak, či čo to je, no neporazilo by vás ?
To je vpohode...Nemusíš nás prijímať ak nemáš čas na ďalšie :)