K včerjšiemu článku : Ešte stále sa rozhodujem, či t o tu nechať tak, alebo to ešte skúsiť, no aby tento blog nezapadoll až tak veľmi prachom, pridávam vám poviedku. Včera som po napísaní článku mala strašnú chuť sa niekde vypísať, tak som napísala ďalší diel. Časti na tejto stránke vyzerájú byť strašn ekrátke, no v skutočnosti je to jeden papier vo Worde. Mám ešte viac nápadov na články, no nemám na nich čas, jednoznačne by som chcela urobiť nejaké tutoriály a tak. Len, ak by som tu ostala, tento blog by bol skôr taký víkendový, aj ke´d som rozmýšľala nad tým, že si pár článkov napíšem dopredu a cez týždeň ich iba publikujem. Naozaj netuším, no spolu s pokračovaním blogu by to chcelo aj nový dess, ako ste už dávnejšie čítali a to mám ešte 2 objednávky na desingy. Takže, asi najprv urobím tamto, keď bude čas a potom nejakú tú grafiku, návody a možno aj niečo týkajúce sa módy. Čítajte poviedku, ja mám dnes na pláne upratať celý dom, čo mi bude trvať ako sa poznám asi tak polku dňa a potom by som sa chcela začať učiť na pondelok a robiť projekty, ktorých je fakt dosť :) Tak dúfajme, že to prežijem. Už radšej idem, lebo moja mimča si myslí, že si pratám deckú a ja tu sedím za notebookom. :D " Cheerio "

Sadli sme si k stolu, dala som Laure do ruky lyžičku, zmrzlinu položila na stred stola, odhlásila sa z facebook a mobil dala čo najďalej odo mňa, aby som sa vyhla myšlienke, že tam je to, čo mi pripomína dnešný večer.
" A čím mám vlastne začať ? Som zmätená, dnes sa toho stalo toľko ... " pozerala som do čokoládovej zmrzliny, ktorá sa mi pomaličky rozpúšťala na lyžičke.
" Hovor o všetko, povedz čo sa stalo, od kedy si odišla z domu, až do teraz. "
Začala som rozprávať, asi po pol hodine mi prišla opäť SMS-ka, ignorovala som to, ak to bude od Matej tak na to nemám náladu a všetko ostatné má čas. Potom som sa dostala k tomu, ako som našla Lukyho a napadlo ma, že jeho rodičia nevedia o tom, že je tu. Išla som teda do obývačky, pohľadala jeho mobil a v jeho mene napísala SMS-ku rodičom.
"Som s Laurou a Leou, prídem zajtra ráno, asi budeme mať filmový večer. " znelo to divne, no teraz mi to bolo jedno.
Keď som odchádzala všimla som si, že vo vedro je plné obsahu vyzvracaného Lukášovho žalúdku a pohár od minerálky je prázdny.
"Laura, poď prosím sem. "
" Čo je ? " pýtala sa Laura, keď vchádzala do obývačky.
" Pôjdeš to vyliať ? Ja sa na to nemôžem pozrieť, lebo začnem zvracať. " mala som naozaj dosť slabý žalúdok.
" Myslíš si, že keď som tvoja kamarátka a prišla som sem o polnoci, tak budem vylievať takéto veci ? "
" No, mohla by si . " a obe sme spustili smiech, zdalo sa,, že aj Lukáš pomaličky triezvel, pretože zahučal, že máme byť ticho. Laura nakoniec zobrala vedro a ja som išla Lukymu po vodu.
Neskôr som jej dorozprávala, to čo sa stalo a medzi tým mi prišli ešte ďalšie dve SMS-ky. Nakoniec som sa rozhodla vypnúť mobil a išli sme si hore ľahnúť, kecali sme a zaspali sme okolo 5. Mobil som nechala dole, pretože som ho nechcela ani vidieť, za posledných 5 hodín som ho čiastočne znenávidela.
" Lea ! " to boli slová, ktoré nás zobudili. Nenávidela som mamin hlas každé ráno v sobotu.
" Áno mami ? " zakričala som späť asi po 5 minútach.
" Poď jesť ! "
Šmátrala som po nočnom stolíku a naďabila som na Laurin mobil, hľadala som ten môj, no potom ma napadlo, že ostal dole. Už bolo 9. a ani mne a ani Laure hlas mojej mami už nedal spať. Rozhodli sme sa teda po pár minútach, že by bolo na čase vstať. Laura sa tu včera dovliekla v pyžame, no na to si hodila dlhý sveter a jej nohavice od pyžama vyzerali ako časť kostýmu Lady Gagy.









Krásne! Ja by som to vedro nevyliala
A od koho boli tie smsky? A čo v nich bolo mi vŕta v hlavičk! Teším sa na pokračovanie. Dúfam, že nekončíš s týmto blogom :)