POZASTAVUJEM BLOG NA DOBU NEURČITÚ

Červen 2012

Denník nezaujímavej L - 12. kapitola

27. června 2012 v 13:54 | Želpi |  DENNÍK NEZAUJÍMAVEJ L.
Poviedka tu nebola už pekne dlho a poviem vám asi len toľko, že táto časť bude zatiaľ niečo ako posledná, teda nechám poviedku tak. Prerobím blog, urobím všetko tak ako má byť čo by som chcela stihnúť do konca júla a potom začnem na novo. Stopercetne musím urobiť nový layout, urobiť poriadok v rubrikách a rozcestníkoch no a podobne. Zatiaľ to je asi toľko a fakt čakajte minimlnu aktivitu. Možno zopár krát niečo, ale pochybujem. Ak sa tu dostanem, tak budem prerábať blog :D No čo, teraz si vychutnajte poviedku, ktorú na istú dobu neuvidíte a pre tých, ktorí zabudli, o očm bola predchádzajúca časť, nech nakuknú TU !
"Dobré ráno, mami "
" Dobre ráno , teta. "
To bolo počuť, keď sme s Laurou schádzali po schodoch.
" Dobré ráno, ahoj Laura, nevedela som, že si u nás, kedy si vlastne prišla ? "
" Mami, čo takto dať nám trochu kávy a nejaké raňajky, viac sa dozvieš potom. " dá sa povedať, že na pár minút sme stíchli, a vlastne... " Mami, kde je Luky ? "

Layout pre avril4ever.blog.cz

26. června 2012 v 12:06 | Želpi |  DESIGNES ON DEMANDS
Mám tu dizajn pre blog avril4forever.blog.cz a mne osobne sa zdá ani nejaký extra, ale nepatrí ani medzi tie najhoršie :D Teda boli aj krajšie :D Vlastne nechám adminku a vás ostatných, aby ste si urobili vlastný názor. Ešte si chcela 3 avatary, ale tie ti urobím, keď potvrdíš, že tento dizajn chceš. Pochopím, ak si si už dala objednať niekde inde a nechceš ho. Zelená a rúžová tam je, aj keď som použila viac možností, dala si mi fotky na linky, ale povedala si, že si môžem vybrať aj sama. Vlastne, to že si mi dala fotky som si všimla až potom, no dúfam, že ti to nevadí :) Asi iba toľko, ozaj, tento článok som prednastavila včera, aby ste tu mali niečo aj dnes. Možno som bola na nete, to neviem :D

Ako som už hovorila, ako bonus si si vybrala 3x avatary a tie ti urobím, keď budeš rozhodnutá, že tento dess chceš :)


Že "Cvičenie v prírode" ....

25. června 2012 v 13:32 | Želpi |  DIARY
Nebudem sa vám tu rozpisovať o tom, že sem nachodím a podobne, lebo to každý vieme, ale ani som emala náladu sem chodiť. Moje AFF som navštevala, aj keď som nekomentovala, no to som už ja. Musím urobiť ešte jeden layout, no vôbec neviem ako skombinovať zelenú a ružovú tak, aby to nevyzeralo gýčovo :D Čo pri mojej šikovnosti aj bude, ale o tom potom. Dnes sme mali Cvičenie v prírode, alebo v ľudí normálnych rečí branné :D No vám hovorím, taká pecka jak dneska bola :D Prišli sme do školy a že ideme opekať, ráno ešte pršalo, takže to nebol najšťastnejší výber, no sami sme tak chceli. Potom sme sa vybrali cestičkou na Ostrý vrch, kde sme nakoniec nedošli, lebo A-čka a ich triedna (naša slovenčinárka) v kuse trepala niečo v zmysle, že či sme normálny a že nech ideme pomalšie. Asi v polke cesty začalo trocha pršať a krasavice, že oni nikde nejdu, lebo budú spotené. Do piči ta pridem domov a sa osprchujem ne ? Žijeme v 21. storočí ľudia, haloooo preberte sa z doby kamennej .... Takže oni si isšli sadnúť naspäť dole na ihrisko a my sme si vyšľapali ešte kúsok, potom sa nás vzdal už aj náš triedny a odpochodoval dakde do lesa. Dostali sme sa k neakej chatke, kde bolo ohnisko a prístrešok, lenže nikto nemal zápalky, o chvíľu nám volal triedny, že máme zísť dole, lebo že začína pršať, ta naspät dolu. A samozrejme, že my sme museli ísť naspäť cez les a nie po asvaltke :D V lese bola vychodená cestička, ktorá bola po daždi celá rozmočená a všade samé blato, minimálne 10-krát hrozilo, že sa zdzigám na zem a už sa nepostavím, no asi 5-krát z toho som sa zachytila o spolužiačku a potom sa mi už darilo stať na vlastných nohách. Ako sme tak išli dolu, jeden chlapec z A-čky skonštatoval, že v tom lese sa nemáme kde stratiť a už o 5 minút tam pičoval, že kde sme, bol by ochotný sa vyštverať naspäť hore, no my sme už zliezli po kopečku nevedeli zastaviť, tam predviedla Julča svoje krásne schopnosti a mám pocit, že vytvorila nový šport niečo ako lyžovanie v blate :D Dotrepali sme sa dole a kochali sa na našich botaskách, vlastne ja neviem čo si obujem :D Mám ísť po segru do školského klubu a moje botasky sú zablatené a mokré, musím s tým ísť niečo urobiť. Chvíľu sme sedeli natribúne a plánovali naše prázdniny u mojho deda a na chatách a potom, že ideme do školy na obed, môžem im jebať na obed, mne sa nechcelo ísť do školy, keď som to mala po ceste a tak som si ja , Julča a ešte jedna spolužiačka vybavila menšiu protekciu u triedneho :D Teraz fakt umieram od hladu a tak si idem urobiť sáčkovú polievku alebo wifonku, asi ma nachápete, to nevadí :D A nevšímajte si, že tento článok je krátky, on v skutočnosti nie je krátky. To bude jedna z vecí, ktoré urobím, keď bude čas - spravím si na blogu menu :D Ja sa bojím, mne niečo trieska dole v kuchyni, znie to ako keby niekto otváral a zatváral chladničku. Keď za do dvoch mesiacov neozvem, znamená to, že ma niekto zabil pre jogurt, ale teraz vážne, idem dole :D

EDIT 13:41 : Žijééééém, v kuchyni nič nebolo. Asi sa ma to zľaklo, keď som tam nabehla s mobilom v pravej ruke pre prípad polície a s ovládačom od DVD-čka v ľavej. Veď ako by sa mi podarilo zavolať policajtov, keď by som nemala do neželaného hosťa čo hodiť ? V kuchyni síce nikto nebol, ale pre istotu som skontrolovala celé spodné poschodie a ovládač som hodila za dvere v chodbe, lebo som si myslela, že tam niekto je a to len sa odtrhla tota somarina na vešanie kabátov a všade po zemi som mala bundy. Bože, ja tu stresujem, že ma chce niekto zabiť, znásilniť, alebo dajaky idioti si prišli zobrať našu asi 100 ročnú telku a to len v chodbe zdzigá vešiak, či čo to je, no neporazilo by vás ?

Denník nezaujímavej L - 11. kapitola

2. června 2012 v 8:28 | Želpi |  DENNÍK NEZAUJÍMAVEJ L.
K včerjšiemu článku : Ešte stále sa rozhodujem, či t o tu nechať tak, alebo to ešte skúsiť, no aby tento blog nezapadoll až tak veľmi prachom, pridávam vám poviedku. Včera som po napísaní článku mala strašnú chuť sa niekde vypísať, tak som napísala ďalší diel. Časti na tejto stránke vyzerájú byť strašn ekrátke, no v skutočnosti je to jeden papier vo Worde. Mám ešte viac nápadov na články, no nemám na nich čas, jednoznačne by som chcela urobiť nejaké tutoriály a tak. Len, ak by som tu ostala, tento blog by bol skôr taký víkendový, aj ke´d som rozmýšľala nad tým, že si pár článkov napíšem dopredu a cez týždeň ich iba publikujem. Naozaj netuším, no spolu s pokračovaním blogu by to chcelo aj nový dess, ako ste už dávnejšie čítali a to mám ešte 2 objednávky na desingy. Takže, asi najprv urobím tamto, keď bude čas a potom nejakú tú grafiku, návody a možno aj niečo týkajúce sa módy. Čítajte poviedku, ja mám dnes na pláne upratať celý dom, čo mi bude trvať ako sa poznám asi tak polku dňa a potom by som sa chcela začať učiť na pondelok a robiť projekty, ktorých je fakt dosť :) Tak dúfajme, že to prežijem. Už radšej idem, lebo moja mimča si myslí, že si pratám deckú a ja tu sedím za notebookom. :D " Cheerio "
Sadli sme si k stolu, dala som Laure do ruky lyžičku, zmrzlinu položila na stred stola, odhlásila sa z facebook a mobil dala čo najďalej odo mňa, aby som sa vyhla myšlienke, že tam je to, čo mi pripomína dnešný večer.
" A čím mám vlastne začať ? Som zmätená, dnes sa toho stalo toľko ... " pozerala som do čokoládovej zmrzliny, ktorá sa mi pomaličky rozpúšťala na lyžičke.
" Hovor o všetko, povedz čo sa stalo, od kedy si odišla z domu, až do teraz. "
Začala som rozprávať, asi po pol hodine mi prišla opäť SMS-ka, ignorovala som to, ak to bude od Matej tak na to nemám náladu a všetko ostatné má čas. Potom som sa dostala k tomu, ako som našla Lukyho a napadlo ma, že jeho rodičia nevedia o tom, že je tu. Išla som teda do obývačky, pohľadala jeho mobil a v jeho mene napísala SMS-ku rodičom.
"Som s Laurou a Leou, prídem zajtra ráno, asi budeme mať filmový večer. " znelo to divne, no teraz mi to bolo jedno.


Asi končím...

1. června 2012 v 20:15 | Želpi |  NOTICE (OZNAMY)
Jednoducho nemám chuť tu vypisovať niaké dvojstranové články o tom, že je mi to ľúto... Samozrejme, že m ato baví, ale iba ka na to je čas, ktorý ja rozhodne nemám a ak nejaký aj mám, tak nemám chuť sem nič písať. Viem, že to budem ľutovať, no asi skončím s blogom. Jednoducho to nemá zmysel. Všetci by tu radi videli nejaký článok, nejakú grafiku, poviedku, no ja nie a nie sa k tomu dostať. Jednoducho mám toho dosť, určite aj moje Aff-ká serie, že sa ani neozvem, ona to nie je celkom tak, každý jeden článok mám prečítaný, len nejako som nemala chuť niečo okomentovať a tak som sa do toho chcela pustiť, no ak by som chcela komentovať veci, tak by to chcelo čas, ktorý b ymi určite neostal na uverejnenie nejakého článku. Ak mám byť úprimná, tak cez týždeň nič nestíham. Najhoršie však je, že bývam v dome, blíži sa leto a u nás je čím ďalej tým viac práce. Na net si vlastne sadám až po večeroch, asi na 20 minút a to len, aby som obehla AFF, chvíľu posedela na FB a v poslednej dobe si poerám Pretty Little Liars, ne ktorých som fakt závislá, aj keď iba z českými titulkami, mne to stačí. No vráťme sa k téme ! Najprv som chcela dať lne nejaký tem menší hiatus, no vlastne ako píšem tento článok úplne sa mi menia pocity. Mám tu radšej ostať a nepridávať sem veci tak často, alebo sa na to radšej vybodnúť ? Čo si mylsíte, má to zmysel, chodí sem ešte niekto ? Ja neviem, dokonca ssa mi tak nechcelo púšťať do tohot článku, že som sem nedala ani obrázok. Len tak som jednoducho zapla blog.cz a začala písať. Naozaj netuším, veľmi rada by som vám uverejnila poviedku, no nemám napísanú ani len jednu časť, rada by som vám uverejnila nejakú grafiku, no žiadnu nemám urobenú a ne robenie novej, nemám čas, alebo len pridala hocijaké články, no, ja na to už niekedy fakt nemám náladu. Ak sem ešte niekto príde, tak vás chcem poprosiť, aby ste sa vyjadrili, či mám s týmto blogom skončiť, alebo to ešte mám skúsiť, no naozaj, si myslím, že to lepšie nebude, teda aspoň pokiaľ neskončí škola a myslím, že cez prázdniny taktiež. Úplne pochopím, ak si ma už moje 4 AFF vymazali. Majte sa tu zatiaľ...

PS: Tento článok nechávam otvorený, uvedomila som si to pri písaní. Berte to ako polovičný hiatus alebo niečo také, a možno aj skončím. Rada by som niečo pridala :-* Dúfam, že sa na mňa nehneváte :)

PSS : Je mi jasné, že ste ma zrejme nepochopili a tento článok vám nič nedal, no to som ja a niektorí ľudia to nedokážu pochopiť ...