To bol dneska deň :D Prvá hodina, litika, očakávan písomka sa nekonala :D Potom deják, budeme písať písomku, to ma nepotešilo, pretože nič z dejáku neviem :(Na matike ma moja spolusediaca presvdčovala o tom, že mám zlý výsledok a nakoniec ona bola tá sprostá :D No a potom som prišla na to, akých máme dementných chalanov. Julča bola pri tabuli a oni nie aby jej čumeli na zadok, oni sa o príklady starajú :D :D :D Ja viem, čo si to ja za veci všímam, no zrejme bude pravda, že chalani sú vo vývoji pár rokov do zadu. :D Na Geoške si už ani nepamätám čo sme robili, no ruština ma zabila :D Išli sme vonku an futbal a celý čas som počúvala našu učiteľku, že ona by neprežila, keby po nej tréner tak vrieskal :D A vlastne veď aj on apo nás občas vrieska a občas nás chce aj zakopať pod školu :D To nie je z mojej hlavy, to ona povedala. Ozaj, ale teraz vážne, dnes som si bola zháňať robotu. Nechodil nikto z vás roznášať letáky ? Dobre, je mi jasné, že vás to nezaujíma, tak si radšej prečítajte poviedku.

Rozhodne som oľutovala, že som si nevzala aj nejakú bundu, bolo len 10, no mne bola hrozná zima. Zrejme si to všimol, pretože v parku som sa už triasla ako osika.
" Je ti zima ? "
" Niiieee, totototo je v pohode. " snažila som sa znieť čo najistejšie, no zuby sa mi triasli, čo bolo aj dosť počuť. Keďže on bol tiež iba v košeli, nemal mi čo ponúknuť a tak sa ku mne približoval až tak, že nakoniec ma chytil okolo pásu a ďalej sa dá povedať, že sme kráčali v objatí, trošku zvláštnom, ale objatí.
Všetko bolo perfektné, no musela to celé pokaziť moja mama !
Po chvíľke ticha som začula, ako mi v taštičke začína vyspevovať Michel Telo a jeho Bara Bara. Po prvýkrát som túto pesničku nenávidela, ani nie tak pesničku, ako osobu, ktorá mi volala.
" Ach, mama... " vzdychla som, keď som si vybrala mobil.
Ihneď ma pustil a začal sa tváriť dosť čudne.
To čo sa stalo som zistila až po 3 minútovom telefonáte, v ktorom bola 350 000 krát spomenutá otázka : " Kde si ?" Teda pre vysvetlenie, nebola tam spomenutá až toľko krát, ale bola minimálne v každej druhej vete.
Zložila som telefón a otočila som sa. Hlavu som ale vždy mala dole a hrabala sa v taštičke, do ktorej som pchala mobil a pre istotu hľadala kľúče od domu, nebola som si totiž istá, či som ich vzala.
Z mojich myšlienok som sa nechcene vyhrabala až potom, čo som začula hlas Diany : " Čo to má znamenať ? Prečo si sa objímal s routo mrchou ? " A začala sa hádka, Matej sa do tohto nepúšťal, nechaj ju po sebe vrieskať, že je obyčajný chudák a mal by sa hanbiť. Vlastne ani ja a ani on sme nič nepovedali, stáli sme tam pred ňou a jej kamoškou Majou, ktorá tiež nič nehovorila iba sa usmievala a zjavne ju to bavilo. Asi po 3 minútach zjapania po Matejovi, ktoré mi pripadali ako večnosť sa otočila na mňa.
" Ty štetka, na to, že si sem prišla ešte len teraz máš obrovskú odvahu ! "
Celý čas som pozerala do zeme, a ani som si neuvedomovala, keď mi stekala po líci prvá slza. Vlastne, neplakala som kvôli Dianiným slovám, ale kvôli sebe, naozaj som sa cítila ako úplná špina.








