No, som si vedomá toho, že poviedka tu už nebola veky vekov, al eodpusťte. Každopádne pridávam link na minulú časť, lebo som si istá, že ste zabudli čo tam bolo :D Ja idem ďalej makať na poviedke, potom musím vyhodnotiť Hot or Not, POTM a bolo by na čase, zistiť ako sa používa PS. Už dlhšie tu nebola Fashion Inspiration, takže ja mám program nabitý, no buďte si istý, že ani jedna vec z toho tu nebude dnes :D :D :D Ozaj, ako ste prežili dnešný Sviatok práce ? Ja prácou, teda takou no :D Čistila som Rikimu jeho domček a kúpala ho, takže som bola mokrá od hora dole :D Julča už vie svoje :D No a ja už pôjdem, ešte sa musím ísť osprchovať, takže želám príjemné čítanie. PS: Link nájdete pod poviedkou.

Pokiaľ sa mne hlavou preháňali myšlienky typu a čo ďalej, Matej ma miestami rušil v rozmýšľaní a šepkal mi do ucha.
" Všimla si si, že okrem nás tu sú iba decká ako šiestaci a podobne ? "
" Všimla, no čo už. "
O pár minút sme začali bojovať o operadlo na mojej pravej strane. Chcela som tam mať ruku aj ja, aj on. Kým sme zvádzali boj, upozornilo nás pár 30 ročných žien. To boli asi jediné osoby, ktoré tu boli plnoleté.
Matej sa po ich pripomienkach na mňa usmial a po tichu zo seba vydal :
" Mám návrh ... "
Zobral moju ruku, chytil ju a nejako podľa mňa nepohodlne si na operadlo poskladal tú svoju. Potom sa opäť priblížil k mojim prstom a začal ma škrabkať na dlani, čo ma nesmierne rozosmialo, takže celé kino vedelo, že dole sedím JA. Počula som ešte pár pripomienok na moju osobu a potom ma Matej chytil opäť za ruku. Takto sme sedeli do konca filmu a pri bozkávaní hlavných hrdinov sa na mňa pozrel. Ja som sa však tvárila, že si to nevšímam a celkom mi to lichotilo. Nejako ma prestali trápiť myšlienky , ktorých som sa nemohla zbaviť na začiatku filmu. Bolo mi super a konečne som mala pocit, že som to ja, konečne mi bolo dobre a netrápilo ma kto som a ako vyzerám. Mala som pocit, že ho milujem, no možno to bolo len chvíľkové pobláznenie. Prosím ťa dievča, preber sa, ako ho môžeš milovať, je perfektný, ale , ale, ale veď po prvý krát si s ním viac ako 15 minút. Film sa blížil ku koncu a zrazu bum. Zhaslo svetlo, v celom kine nastala tma. Zrazu bolo všade ticho, akoby sme boli v kine len mi dvaja, len ja a on. Cítila som, ako sa približuje, ako ho cítim čo raz bližšie a bližšie a potom to prišlo.
Potom sa zasvietilo svetlo a nás s tej čarovnej temnoty prebudil hluk z obrovských reproduktorov. Rýchlo sa odtiahol, akoby sa cítil trápne. Ani sa mu nečudujem, mohla som ho pobozkať a oni to museli prekaziť. Ja som uvažovala a nevnímala nič okolo seba, až pokiaľ nezačal po kinosále pobehovať nejaký pán a každému jednému sa ospravedlňovať. neviem, či ho vtedy nenapadlo, že sa mohol postaviť dopredu, no akoby mi čítal myšlienky a keď sa každému ospravedlnil, ešte raz predviedol 5 minútový monológ a asi 500 krát v ňom spomenul slovo prepáčte. Na čom sme sa pri východe z miestnosti nehorázne smiali.
" Ešte odbehnem na Wc-ko "
"OK, počkám ťa tu. "
Išla som na WC, rýchlo som sa upravila, zo sivej taštičky vytiahla riasenku a lesk, jemne sa upravila a prehrabla vlasy. Opäť som vyzerala, dá sa povedať skvelo.
Vyšla som na chodbu a Matej zahlásil : " Si rýchla. "
" Niekedy ťa ľudia prekvapia. " a týmto som ho zabila. Do očí mu povedal, zrejme jeho najobľúbenejšiu vetu, keďže som ju dnes už počula a hovoril to s vážnym výzorom.
" Si super. " Po tichu zo seba vydal, keď sme stáli pred kinom.
" Ďakujem, to mi už dlho nikto nepovedal. "
" Neverím, veď tebe by to mali ľudia hovoriť stále. "
" No a nehovoria. "
" To bude tým, že ťa nepoznajú "
" Možno. " odpovedala som a myslela hlavne na to, či toto myslí vážne, alebo je to len nejaká pretvárka.
" Tak čo, ideme sa prejsť ? "
" A nechceš ísť domov , veď máte návštevu z Nemecka. " zrejme som mu dala dosť jasne najavo, že ho počúvam, no už hádam stačilo, aby to neznelo tak, že viem o ňom všetko.
" Domov prosím ťa, doma je momentálne pre mňa taká nuda, že by sa viac oplatilo hrať futbal po tme s mäkkou loptou. "
Tak toto ma nenechalo kľudnú. Čo sú toto za hlášky ?
" Toto som ešte nepočula, no teda, ak ti to nevadí, môžeme sa ísť prejsť. "
" Super. "
Cestou do parku sme riešili pár tém ako škola, záujmy a podobne, zistila som, že futbal ho síce baví, no ďalej sa mu nechce venovať, lebo vie, že nemá budúcnosť. On a nemať budúcnosť ? To je nemožné.
Tu nájdte predchádzajúcu časť.
Tak čo páčila sa poviedka ?









ty suka! to je bohovské, ty vole!!
tak bohovsky píšeš, že ti závidím, a opováž sa napísať, že to nie je pravda tak ti tie tvoje vlasy vyšklbem!! 