No, ak mám byť úprimná, moc sa mi nechcelo nič pridávať, ale už dlho som tu nebola a viem, že vám už pekne leziem na narvy, že nič normálne nepridávam, ale dočkáte sa. Nebuďte netrpezliví, nakoniec to všetko hodím na vás :D Nevadí, dnes je piatok ľudkovia piatok, do teraz tu bola kamoška a tak som sa až teraz dostala na net. Tak som rozmýšľala, podarovať niekomu túto kapitolu a napadla ma Annie*, ktorú momentálne bolí brucho, takže dvojčátko, aby si trošku prestala myslieť na bolesti, prečítaj si niečo :D Nebude to nič moc, no dúfam, že poteší :) A ešte, táto časť je o čosi kratšia.

"Halooo ?" zhrabla som mobil zo stola a stlačila zelené tlačidlo.
" Ahoj, tu je Matej, tak čo o koľkej môžem prísť po teba ? " ten chalan znel perfektne sebaisto.
" Neviem, čo povieš, na to, že sa stretneme o 7 pri cukrárni ? "
" Radšej pri kine... "
"OK, tak pri kine o 7, teším sa."
" Ja viac, ahoj "
"BYE."
Čo znamenalo to "ja viac" ? Ako som to mala pochopiť ? Podobné otázky som si kládla ešte pol hodinu a až potom som zistila, že je 18:07 . Okamžite som volala Laure, nech nabehne ku mne a je mi jedno, či maľuje dom, alebo stavia kurník.
Jej odpoveď bola : " Jasné už idem a môžeš si byť istá, že nestaviam kurník, ani nemaľujem dom. "
" To som rada. "
Keď prišla k nám, začala som vrieskať a ona na mňa pozerala ako na blázna. Nakoniec som zo seba ale dostala : " Idem, idem von s Matejom!!!"
" To je perfektné ..."
"Neviem, čo si mám obliecť, má to byť niečo ako toto , alebo toto ? " A ukazovala na tričko s Mickey Mouseom a na modrú košeľu, ktorá je teraz celkom in.
" Určite tu máš niečo lepšie ! " Laura mi otvorila skriňu a už sa hrala na vílu Umelkyňu :D
Nakoniec sme vybrali čierne nohavice, k tomu biele tričko bez rukávov, sivý sveter a dlhé korále s ozdobnými pierkami. Vyzeralo to super. Podľa mňa bol sivý sveter, celkom nepoužiteľný a korále nudné, no pozrite sa , čo z toho vyčarovala táto baba.
Laura odišla o 18:50 a ja som už bola kompletne oblečená a pripravená. Od nás ku kinu je to 5 minút cesty a Laura mi zakázala byť tam načas. Mám meškať aspoň 5 minút, nech to nevyzerá, že sa veľmi teším. Ako sa mám tváriť, že sa neteším na "rande" s Matejom ? To je predsa nemožné, netešiť sa ? Ach jaj, normálne som si na krátky čas navodila pocit, že sa mi tam ani nechce, no keď som si spomenula s kým idem vonku a predstavila si jeho úsmev, okamžite som sa rozplývala. Nakoniec som sa z domu vytrepala o 19:10 a cestou uvažovala len nad tým, čo sa stane ak tam nebude načas, bude to blbé, mám ho čakať, mám odísť ? Tak čo mám robiť ? Prepadávala som panike !
Už len pár krokov, len pár krokov a som pri kine. Kde je, kde stojí ? Nikde ho nevidno ! Ani ľudí tu nie je nejako veľa, len skupinka siedmakov. Poobzerala som sa okolo seba a keď som sa otočila, stál tam. Bol krásny, mal modrú košeľu a rifle, vyzeral dokonalo.
"Ahoj, prepáč že meškám. Prišiel strýko z Nemecka a vytrepať sa od nás, keď je rodinná návšteva je takmer nemožné."
"To nevadí, ja som tiež len teraz prišla. "
" Tak to som rád, že na mňa dlho nečakáš. "
Najradšej by som mu povedala, že by som čakala aj do desiatej, no skôr než som stihla povedať túto hlúposť tak hanblivo povedal vetu: " Vyzeráš skvele. "
Cítila som, ako sa červenám : " Ďakujem... "
Chvíľu bolo ticho, no potom zo mňa vyšlo : " Tak aký je plán ?









dievčinka, si veľmi náročná!
aj ja chcem ďalšiu časť!!!