POZASTAVUJEM BLOG NA DOBU NEURČITÚ

Denník nezaujímavej L - Barbie košeľa

10. února 2012 v 21:20 | Želpi |  DENNÍK NEZAUJÍMAVEJ L.
Pripomenieme si , čo sa stalo v minulej časti: Lea bola po prvý krát vškole, spoznala krásneho chalana Mateja a odpornú Dianu, pokračovanie pod obrázkom.
Ako som hovorila, mama ma prinútila obliecť si tú hroznú košeľu. Po 30 minutovej hádke a vyjadrovaní názorov som dospela k tomu, že bude lepšie zavrieť sa do izby a tváriť sa že je mi to jedno. Po 15 minútach tam ale prikvitla mama a tvárila sa, že sa nič nestalo. Tú košeľu si ale budem musieť obliecť aj tak, nemám inú možnosť a ani náladu na hádky. Samozrejme sa v nej nemôžem v škole ukázať, pretože nechcem zbytočne upútať pozornosť. Potrebovala to radu módneho znalca. Aj keď ja som väčšinou tá, ktorá sleduje módne trendy, ale len Laura vie z obyčajných vecí zo sekáču vykúzliť božský outfit. Teda, čo človek neurobí pre krásu ? Po 20 minútovom telefonáte sme sa dohodli na schôdzku pri moste. Samozrejme hlavná téma našej prechádzky bola moja košeľa, ktorú som samozrejme nedoniesla. Teda vylúčili sme možnosť niečoho perfektného a dohodli sa, že sa stretneme ráno o 15 minút skôr, s tým, že cestou do školy sa u Lauri náhodne zastavíme, aby sme moju "krásu" nepokazili. Jednoducho v reči normálnych ľudí sa u Lauri prezlečiem do vecí, ktoré budem mať v taške. Aj keď som totálne nedoladená, do tašky si šupnem modré tričko so Snoopym. Nie je nijako výnimočné, ale je 100 % krajšie ako tá košeľa, možno by som si tam mala hodiť aj čierne rifle, lebo v nohaviciach, ktoré mám ku krásnej košieľke sa asi roztopím.


(ráno) Ráno som si do tašky hodila jablko a utekala von, aby som nezmeškala ranný kútik krásy u rodiny z opačného domu - Laurinej rodiny. Jej mama a brat už boli na ceste do školy, no a otec na ceste do Peru. Mal tam nejaké pracovné stretnutie, aj keď neviem, čo pracovné môže byť v Peru. To je teraz jedno, hlavné je, že moja mama ma nesmie vidieť dnes inač ako v barbie košieľke. Dokonca už aj Barbie sa v dnešnej dobe obliekajú lepšie :D Po ceste do školy sme teda stretli samozrejme Lukáša a opäť sme boli zohratá trojka L. V škole bol celkom pohodka deň. Najprv matika, čo sa dalo zniesť, aj keď mala som sto chutí zabiť učiteľku. Neskôr už len telesná, anglina, španielčina, geografia a slovina. Bol super deň a ešte aj Matej ma na obede pozdravil, čo ako som videla dosť naštvalo Dianu. No, naša krásavica si musí zvyknúť. Samozrejme zo školy sa nám moc domou nechcelo a tak nás Lukáš pozval na zmrzlinu. Potom, ako nám nechal pár drobných a odišiel za kamošmi sme už len preberali naše babské témy a celkom dobre sme si s Laurou pokecali. Nakoniec sme si u nej urobili aj projekt z fyziky, na ktorú sa zajtra nesmierne "teším". Asi bude písomka. No, ale snívajme ďalej. Samozrejme zabudla som sa prezliesť a domov som šla v Snoopy tričku. Vlastne som sa ani nemala v pláne prezliekať, lebo mamine auto pred domom nestálo, znamenalo to, že doma zrejme nie je. OMYL ! Prišla som domov a mamina sa z kuchyne vyrútila ako strela, rýchlo som utekala hore, no jej očku som neušla. Okamžite mi položila niekoľko otázok na počula som len jedinú : " Kde máš košeľu ? ". A čo teraz, čo si teraz vymyslieť ? Nič, jediné čo som jej povedala bolo počkaj, treba mi ... A utekala som do kúpeľne. Čo si teraz vymyslieť ? Čo jej povedať ? Zišla som do kuchyne s výhovorkou, že som sa poliala džúsom a Laura mi akurát dnes doniesla do školy tričko, ktoré som jej požičala. Pre istotu som košeľu v kúpelni poliala džúsom, čo nebolo veľmi profesionálne, ale v prípade, že by sa to nedalo vyprať, tak by som mala životnosť pyžamovej košieľky vybavenú. Nevadí, ako poznám mamu, ak bude chcieť, tak je ochotná tú košeľu aj prefarbiť, len aby to bolo použiteľné.

(o pár dní) Dni utekali ako voda a ja som si nemohla pomôcť. Musela som niečo urobiť preto, aby si ma Matej všimol. V triede som spoznala dosť dievčat, aj keď sme sa veľmi nebavili. Všetky boli zbláznene do jedného. Na moje "šťastie" do Mateja. Začínala som rozmýšľať, či takto nežmurká na každé dievča v škole. Čo ak takto ide po každej ? Možno nie je až taký perfektný a možno sa mi to baby len snažili nahovoriť, aby odradili jednu ťažkú súperku. Aj keď ja nie som veľmi ťažká súperka. No možno... Ale, mám pocit, že som si z tej školy po letných prázdninách preťažila mozog. Mali by zakázať nabehnúť po dvoch mesiacoh na školský systém. Čo takto tri mesiace voľna ? No nič, jednoducho mi začína poriadne zadrbávať. Milujem chvíle, keď sa začnem bez príčiny smiať. S Laurou máme také obdobie, že už nám učiteľ chémie povedal, či sme zhúlené ? :D No čo už :D Stáva sa ... Veď ozaj, kto sa v dnešnej dobe správa normálne ? Ach jaj, mám ja ale denníček píšem tu také bludy, že sa im aj ja čudujem. No radšej už pomlčím a ozaj, vieš o tom, že som dostala 1 zo sloviny ? Je to perfektné, fakt úžasné. Ja a 1 ? Nehrozí ... Radšej už pôjdem a možno sa o pár dní ozvem.


Táto poviedka je hrozná a krátka, písala som ju z nudy a už som nevedela pokračovať :) Ospravedlňujem sa a budem rada ak komentármi vyjadríte váš pozitívny aj nepozitívny názor :-*
 


Komentáře

1 Mischelle xP Mischelle xP | Web | 11. února 2012 v 10:46 | Reagovat

Taková slohovka :'D

2 NicQ NicQ | Web | 11. února 2012 v 13:53 | Reagovat

Panejo to je dlohý.. A jak se máte ?? Jinak je to krásně napsaný první část sem nečetla proto se tak nějak moc neorintuju ale je to hezké :)Jinak JÁ BYCH NEDOKÁZALA ZE SEKÁČE VYKOUZLIT NIC :D

3 actual-fashion / Bet actual-fashion / Bet | Web | 11. února 2012 v 16:04 | Reagovat

Máš hezký dessign :)

4 Annie* Annie* | Web | 11. února 2012 v 21:00 | Reagovat

fakt skvelá!♥

5 NikushQaA NikushQaA | Web | 17. února 2012 v 16:04 | Reagovat

a kedy bude pokračko? :) úžasná poviedka♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama