
Preboha! Až po prezretí si tejto fotky som si uvedomila, aké mám veľké šťastie. Asi ste si to mnohí neuvedomovali tiež. Mať otca, ktorý s vami nežije je ešte v poriadku, ak sa s ním stretávate ... Mať otca, ktorý s vami nežije a ani sa o vás nezaujíma je už smutné a hrozné. Nemať otca (zomrel) je to najhoršie, čo sa vám mohlo stať. Toto som si ja myslela doteraz. OK, myslím si to aj teraz, ale k tom som pridala ďalšiu myšlienku - mať otca vojaka, ktorý je doma len občas a ty (mama, sestra, ...) a pravdaže, aj on žije s myšlienkou, že vás už možno nikdy neuvidí je pomali týranie. Neviem, čo by som robila v takejto situácii ja. Obdivujem deti a ich matky, že nenaskočia na najbližšie lietadlo a odídu za ním len preto, aby boli spolu, a ak aj zomrú tak zomrú spolu (pravdaže, je to nereálne) ... Takže, vážte si to, čo máte!








